Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko bude mať v najbližších rokoch 34 miliárd z eurofondov
15. 3. 2021
Slovensko bude mať najbližšie roky z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Zhrnulo to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sociálnej sieti v infografike.
Ako vymenoval rezort, z nevyčerpaných fondov z programového obdobia 2014 – 2020 Slovensku ostáva 8,8 miliardy eur, ktoré treba minúť do konca roka 2023.
Ďalej na zmiernenie dosahov koronakrízy dostane SR z balíka REACT-EU 0,78 miliardy eur, ktoré sa takisto môžu čerpať do roku 2023.
Z plánu obnovy bude mať Slovensko k dispozícii 6,3 miliardy eur, ktoré treba použiť na investície a reformy, a minúť ich treba do roku 2026.
K dispozícii má Slovensko aj 0,46 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie, ktoré poslúžia na podporu regiónu hornej Nitry a Košického, Banskobystrického a Bratislavského kraja. Tieto peniaze možno využiť do roku 2029.
Z fondov kohéznej politiky EÚ dostane Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027 zhruba 12,85 miliardy eur, ktoré treba využiť do roku 2029.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky bude mať Slovensko k dispozícii 4,9 miliardy eur na dotácie pre farmárov, ktoré sa dajú využiť do roka 2029.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
9. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
5. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V
Slovensko získalo z eurofondov takmer 800 miliónov eur
1. 3. 2021
Ministerka Veronika Remišová avizovala balík eurofondov, ktorý Slovensko získa na boj proti kríze spojenej s pandémiou.
Celkovo Slovensko získa 780 miliónov eur v rámci programu RE-ACT. Tie sa budú čerpať ešte v tomto programovom období a teda do konca roku 2023.
Prvé výzvy by mali byť podľa Remišovej vyhlásené v máji alebo júni. "Cieľom je, aby to boli rýchle projekty, všetky musíme stihnúť do konca roka 2023," povedala ministerka.
"Tieto peniaze môžeme použiť na revitalizáciu, obnovu ekonomiky a udržanie pracovných miest," skonštatovala na záver Remišová.
Najviac, až 65 percent z tohto balíka pôjde do operačného programu ľudské zdroje. Veľká časť z toho pôjde na podporu a udržanie pracovných miest, čiže takzvaný kurzarbeit. Ďalšie prostriedky budú investované do projektov na vytvorenie nových pracovných miest.
Ďalších 247 miliónov eur by malo ísť na podporu regiónov (Integrovaný regionálny operačný program), teda napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov.
Z balíčka dodatočných peňazí chce Slovensko podporiť aj ľudí v prvej línii boja s pandémiou nového koronavírusu prostredníctvom zvýšenia alokácií do Operačného programu Efektívna verejná správa, a to o 108 miliónov eur.
Ďalších 24 miliónov eur pôjde na podporu ohrozených skupín v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálovej pomoci, presnejšie na potravinové a hygienické balíčky.
Peniaze dostane Slovensko v dvoch fázach – k 12. februáru 2021 je k dispozícii 616 miliónov eur a zvyšných 164 miliónov eur príde v roku 2022.
V