Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
18. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
Vlády museli EK predložiť detailné plány, ako peniaze použijú. EK by prvé plány mala schváliť v stredu. Leyenová potom prvé rozhodnutia osobne doručí v Portugalsku a Španielsku. Potom by podľa vlastných slov mala tento týždeň ešte cestovať do Grécka, Dánska a Luxemburska.
V
Brusel predal prvé dlhopisy na financovanie fondu obnovy
16. 6. 2021
Európska komisia (EK) získala na kapitálovom trhu z predaja 10-ročných dlhopisov prvých 20 miliárd eur na financovanie plánu obnovy po koronakríze, uviedla v utorok podvečer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Náklady na obsluhu dlhu sú s úročením menej než 0,1 percent mimoriadne nízke. EK by mala do konca roka na trhu umiestniť dlhopisy v objeme 100 miliárd eur.
Európska únia v minulom roku schválila program obnovy v objeme 750 miliárd eur, 800 miliárd eur v cenách upravených o infláciu, uviedla Leyenová. Finančné prostriedky majú pomôcť prekonať škody spôsobené pandémiou.
Program bude financovaný predajom spoločných dlhov, ktoré sa budú splácať až do roku 2058. Štáty Únie plán minulý týždeň oficiálne ratifikovali, čo bol predpoklad pre začiatok predaja dlhopisov.
Členské štáty EÚ by mali dostať prvé peniaze z fondu obnovy v júli. Časť z nich bude poskytnutá vo forme grantov, časť vo forme lacných úverov.
V
Ekonomika eurozóny sa bude zotavovať rýchlejšie, ako sa čakalo
11. 6. 2021
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania ponechala svoju mimoriadne uvoľnenú menovú politiku bez zmien. Naďalej tak poskytuje eurozóne zasiahnutej pandémiou rekordnú podporu a hlavná úroková sadzba zostáva na nule. Banka však zlepšila výhľad vývoja ekonomiky eurozóny na tento i budúci rok.
ECB teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) krajín používajúcich euro sa v tomto roku zvýši o 4,6 percenta, zatiaľ čo v marci tohtoročný rast odhadovala iba na štyri percentá.
Odhad hospodárskeho rastu pre budúci rok ECB zlepšila na 4,7 percenta z predtým predpokladaných 4,1 percenta. Banka prikročila tiež k zvýšeniu odhadov rastu spotrebiteľských cien, a to najmä kvôli stúpajúcim cenám komodít. V tomto roku by inflácia v eurozóne podľa jej prognóz mala dosiahnuť v priemere 1,9 percenta, v budúcom roku by potom mala predstavovať 1,5 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardeová uviedla, že banka v druhej polovici tohto roka počíta s výrazným oživením hospodárskej aktivity. Dodala však, že vývoj ekonomiky je naďalej závislý na situáciu okolo šírenia koronavírusu. Upozornila tiež, že terajší vzostup inflácie je dôsledkom dočasných faktorov a vyšších cien energie.
V
Eurokomisia navrhla bezprecedentný rozpočet, má pomôcť k zotaveniu Európy
9. 6. 2021
Európska komisia v utorok navrhla rozpočet Európskej únie na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur. K uvedenej sume by malo pribudnúť odhadovaných 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci ozdravného plánu cez program EÚ budúcej generácie (NGEU), uviedol eurokomisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn.
Rozpočet na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur v záväzkoch a 169,4 miliardy eur v platbách. Komisia spresnila, že "palebná sila" rozpočtu a grantov cez plán obnovy zmobilizuje investície na oživenie hospodárstva, zabezpečenie udržateľnosti a tvorbu pracovných miest.
"Predkladáme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory na zotavenie Európy po zdravotnej kríze. Pomôžeme ľuďom, spoločnostiam a regiónom, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie. Prioritou je dostať Európu späť do starých koľají, urýchliť jej oživenie a pripraviť ju na budúcnosť," vysvetlil Hahn.
Komisia navrhuje prideliť v podobe záväzkov nasledovné sumy: granty vo výške 118,4 miliardy eur cez NGEU na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dopadov koronakrízy a na zabezpečenie udržateľnosti, odolnosti a lepšej pripravenosti ekonomík EÚ na budúce výzvy.
V