Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa výrazne zhoršila
8. 9. 2021
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa v septembri opäť znížila, pokles vykázala už štvrtý mesiac za sebou. Investorov znepokojujú problémy v dodávateľských reťazcoch. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky dnes zverejnil nemecký inštitút ZEW.
Index dôvery sa znížil na 26,5 bodu z augustových 40,4 bodu. Pokles tak bol výraznejší, než očakávali analytici. Tí v ankete agentúry Reuters septembrovú hodnotu index odhadovali v priemere na 30 bodov.
"Očakávania sa v septembri opäť výrazne zhoršili. Hoci odborníci na finančný trh očakávajú ďalšie zlepšovanie ekonomickej situácie v najbližších šiestich mesiacoch, predpokladaný rozsah a dynamika tohto zlepšovania zaznamenali značný pokles," uviedol prezident ZEW Achim Wambach.
"Globálny nedostatok čipov v automobilovom sektore a nedostatok materiálov v stavebnom sektore viedli k výraznému zhoršeniu vyhliadok pre zisky v týchto odvetviach," dodal.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. Hrubý domáci produkt Nemecka sa v druhom štvrťroku zvýšil o 1,6 percenta po dvojpercentnom poklese v prvom kvartáli.
V
Rast českej ekonomiky vyzerá dobre, horšie je to s vysokou infláciou
6. 9. 2021
Od hospodárskej prognózy OECD v máji 2021 ubehlo už dostatok času na to, aby sa dali predikcie porovnať s realitou. Z dát sa zatiaľ zdá, že Česká republika by nemala mať problémy s tempom oživenia hospodárstva, ale bude sa musieť vysporiadať so silnou infláciou. Inak povedané, Česko sa musí vysporiadať s podobnou situáciou ako Slovensko.
Prognóza, ktorú OECD zverejnila v máji 2021, očakávala, že tempo rastu českého HDP sa v tomto roku zvýši na 3,3 percenta a v roku 2022 narastie na 4,9 percenta . V správe sa uvádzalo, že medzi dôvodmi tohoto - v porovnaní s odhadmi iných krajín EÚ - pomalého hospodárskeho oživenia bude patriť výrazné šírenie koronavírusu, vysoká miera úmrtí na toto ochorenie (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD) a pomalé tempo očkovania v krajine.
V správe sa ďalej uvádzalo, že hospodárske oživenie sa zintenzívni po rozšírení očkovania obyvateľstva a uvoľnení súvisiacich pandemických opatrení. Vyšší zahraničný dopyt by zase podľa OECD mal prispieť k zrýchleniu vývozu. Zamestnanosť mala podľa OECD mierne klesnúť, najmä v dôsledku zrušenia štátnej pomoci a možného nárastu počtu bankrotov. Očakávalo sa, že inflácia sa bude pohybovať medzi dvoma a tromi percentami.
V
Ľudí bez práce v Únii ubúda
3. 9. 2021
V krajinách Európskej únie naďalej ubúda ľudí bez práce. V júli klesla miera nezamestnanosti na 6,9 z júnových 7,1 percenta, a znížila sa tak už tretí mesiac v rade. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad Eurostat.
Nezamestnanosť je výrazne nižšia ako vlani v júli, keď počas rýchleho rastu spôsobeného prvou vlnou pandémie dosiahla 7,6 percenta. Najmenšie zastúpenie ľudí bez práce zostáva podľa Eurostatu v Českej republike, kde ich v júli bolo rovnako ako o mesiac skôr 2,8 percenta.
Ľudí bez práce ubudlo aj v 19 krajinách eurozóny, kde ich v siedmom mesiaci roka bolo 7,6 percenta a nezamestnanosť sa oproti júnovej hodnote znížila o dve desatiny percentuálneho bodu. Pred rokom tam bolo bez práce 8,4 percenta ľudí.
V
Ekonomika Európskej únie by sa mohla dostať z recesie
27. 8. 2021
Ekonomiky 27 členských štátov EÚ majú reálnu šancu dostať sa už tento rok z recesie spôsobenej minuloročnou koronakrízou. Hospodárska výkonnosť členských štátov EÚ sa totiž v druhom štvrťroku tohto roka výrazne zlepšila.
V dôsledku toho rástla aj miera zamestnanosti, zatiaľ čo inflácia prakticky dosiahla cieľ Európskej centrálnej banky ECB.
Hrubý domáci produkt (HDP) v EÚ sa v druhom štvrťroku 2021 medziročne zvýšil o 13,2 percenta, pričom hospodársky rast v eurozóne bol dokonca o 0,4 percenta vyšší.
Od januára do marca 2021 (1. štvrťrok) pritom vykázali ekonomiky oboch skupín štátov medziročný pokles o 1,3 percenta.
V