Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel chce Rusom zatvoriť aj zadné dvierka
4. 3. 2022
Po vyradení viacerých ruských bánk z medzinárodnej platobnej siete SWIFT, po zablokovaní finančných inštitúcií platobnými gigantmi Visa a Mastercard, pozastavení funkčnosti Apple Pay, Google Pay aj PayPalu a takmer úplnom znehodnotení rubľa ostáva Rusom len málo možností, ako uniknúť sankciám.
Zdá sa, že zadnými dvierkami sa stali kryptomeny, čo podkopáva snahy Západu izolovať krajinu od globálneho finančného systému.
ovanie medzi rubľom a virtuálnymi aktívami sa od útoku na Ukrajinu zdvojnásobilo. V úvode týždňa podľa výskumníkov Chainalysis dosiahlo 60 miliónov dolárov denne.
Rusov chcú teda odstrihnúť aj od tejto možnosti, ministri financií európskych štátov o tom diskutovali v stredu.
V
Koniec ruskej banky v Európe
2. 3. 2022
Ruská Sberbank odchádza z Európy. Najväčšia ruská banka to odôvodnila veľkým odlivom hotovosti z dcérskych firiem a ohrozením bezpečnosti zamestnancov a majetku. Ruskú inváziu na Ukrajinu vo vyjadrení nezmienila.
Banka, ktorá má neskôr počas dňa zverejniť finančné výsledky za rok 2021, uviedla, že už nie je schopná zaistiť likviditu európskych dcérskych spoločností, ale úroveň jej kapitálu a kvalita aktív sú dostatočné na to, aby mohla vyplatiť peniaze všetkým vkladateľom.
V
Výrobu českej Škody zasiahla kríza na Ukrajine
2. 3. 2022
Netrvalo to ani týždeň a čipovú krízu vystriedali problémy spôsobené konfliktom na Ukrajine. Česká Škoda Auto musí pre ruskú inváziu obmedziť výrobu, pričom hovorí o „kritickom nedostatku dielov“.
Niekoľko svojich dodávateľov má totiž aj u našich východných susedov. Priamo tam zároveň vyrába vozidlá Superb, Kodiaq, Karoq a Fabia Combi. Ich produkciu úplne zastavila.
Dôsledky vojny by mohli byť ďalekosiahle aj u nás, varuje generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula. Hospodárske noviny sa preto pozreli na situáciu v našich výrobných halách.
V
EÚ schválila ďalší balík sankcií voči Rusku
28. 2. 2022
Štáty Európskej únie dnes schválili druhý balík sankcií proti Rusku v reakcii na jeho útok proti Ukrajine. Európsky blok popri obmedzení významných sektorov ruskej ekonomiky zmrazí majetok prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničia Sergeja Lavrova.
Po rokovaní unijných ministrov zahraničia to uviedol lotyšský minister Edgars Rinkévičs. EÚ tiež začala prípravu ďalšieho balíka opatrení, ktoré majú ešte zásadnejšie ochromiť ruskú ekonomiku.
Tresty pre oboch vrcholných politikov sú súčasťou druhého balíka protiruských sankcií, na prijatie ktorého vo štvrtok vyzvali prezidenti a premiéri unijných krajín. Ministri sa zhodli na zmrazení ich majetku, cesty do EÚ im však v záujme možného diplomatického vyriešenia konfliktu nezakázali.
Ďalšie sankcie majú obmedziť ruský prístup ku kapitálu, sú zamerané na energetiku, dopravu či obchod. Zasiahnu tiež 70 percent ruského bankového trhu.
Majú tiež okrem iného znemožniť ruskej elite ukladať peniaze v Európe, zakázať dodávky kľúčových súčiastok ruským rafinériám či obmedziť prístup Ruska ku kľúčovým technológiám.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes ráno vyhlásil, že pokračujúci ruský útok svedčí o nedostatočnosti doteraz prijatých opatrení. EÚ podľa Rinkéviča už začala pracovať na treťom balíku sankcií, ktorý má ďalej oslabiť kľúčové sektory ruskej ekonomiky.
V