Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecko podporuje embargo na ruskú ropu
2. 5. 2022
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková potvrdila, že Berlín podporuje embargo na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nemecko je teraz pripravené zaobísť sa bez ruskej ropy aj niekoľko rokov, uviedla Baerbocková v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.
Dôvodom sú nové kontrakty na dodávky ropy. Ešte pred niekoľkými týždňami by Nemecko podľa nej okamžité zastavenie importu ruskej ropy nezvládlo.
Podiel ruskej ropy na nemeckej spotrebe ropy padol v priebehu niekoľkých týždňov na 12 percent z približne 35 percent pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ukázala správa spolkovej vlády.
S nemeckým súhlasom s embargom rastie tlak na zvyšné členské štáty Európskej únie, ktoré ešte brzdia zastavenie dodávok ropy z Ruska.
V pondelok sa v Bruseli stretnú ministri energetiky EÚ, aby diskutovali o tejto otázke. Okrem toho budú hovoriť o zastavení dodávok ruského plynu do Poľska a Bulharska a platbách za ruský plyn.
V
Slovensko dostalo od EU pomoc viac ako dvesto miliónov eur
29. 4. 2022
Slovensko dostalo na pomoc s utečencami z Ukrajiny vyše 209 miliónov eur. Európska komisia vyplatila spolu všetkým 27 členským štátom Európskej únie zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou.
Komisia spresnila, že platby pre nástroj REACT-EU sa uskutočnili v rámci Kohéznej akcie Európskej únie pre utečencov v Európe (CARE). Po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, eurokomisia zmobilizovala úsilie na podporu civilistov utekajúcich pred vojnou a na pomoc členským štátom, ktoré utečencov z Ukrajiny hostia a starajú sa o nich.
Jedným z opatrení komisie bolo to, že zaviedla možnosť flexibilne mobilizovať dostupné zdroje z kohéznej politiky v rámci programov na roky 2014 – 2020 a možnosť 100-percentného spolufinancovania a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy eur.
V
Nemeckej ekonomike hrozí pre vojnu na Ukrajine pokles
25. 4. 2022
Nemeckej ekonomike hrozí, že tento rok klesne takmer o 2 %, ak vojna na Ukrajine eskaluje a embargo na ruské uhlie, ropu a plyn zasiahne dodávateľov energií a priemysel. Uviedla to v piatok centrálna banka Bundesbank.
Nemecká centrálna banka vo svojej mesačnej správe odhadla, že embargo na ruské fosílne palivá povedie k zníženiu výkonu ekonomiky o približne 5 percentuálnych bodov v porovnaní s marcovým základom.
A aj keď by v nasledujúcich rokoch mali byť tieto straty o niečo menšie, najmä ak budú ruské dodávky energie postupne nahradené a prídelový efekt sa zmierni, aktivita v roku 2024 bude stále výrazne nižšia ako pri predchádzajúcich odhadoch.
Experti majú stále problémy s presnejšími odhadmi ekonomického vplyvu vojny na Európu. Existuje totiž veľké riziko, že eskalácia ruského útoku na Ukrajinu prinesie ďalšie sprísnenie sankcií a protisankcie, pričom najväčší vplyv na rast bude mať úplný zákaz dovozu energií.
V
Priemyselná produkcia v Európskej únii sa zvýšila
21. 4. 2022
Priemyselná produkcia v eurozóne aj v celej Európskej únii sa vo februári zotavila z januárového poklesu a vzrástla vďaka väčšej výrobe spotrebného tovaru, ktorá kompenzovala pokles výroby energií a kapitálových produktov. Ukázali to v stredu údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Z prvého odhadu Eurostatu vyplýva, že vo februári 2022 sa produkcia priemyslu po očistení od sezónnych vplyvov zvýšia oproti januáru v regióne, ktorý zaviedol euro, 0,7 percent a v celej Európskej únii o 0,6 percent. V januári 2022 pritom klesla priemyselná výroba v eurozóne medzimesačne o 0,7 percent a v Európskej únii o 0,3 percent.
V medziročnom porovnaní vzrástla vo februári 2022 priemyselná produkcia v euroregióne o dve percentá a v Európskej únii o tri percentá. K medzimesačnému nárastu priemyselnej produkcie v eurozóne prispelo vo februári 2022 zvýšenie výroby tovarov dlhodobej spotreby o 2,7 percentá, krátkodobej spotreby o 1,9 percent a polotovarov o 0,9 percent, zatiaľ čo výroba kapitálových tovarov klesla o 0,1 percent a energií o 1,1 percent.
V Európskej únii vzrástla v sledovanom období výroba tovarov dlhodobej spotreby o 2,4 percent, krátkodobej spotreby o 1,7 percent a polotovarov o 0,8 percent. Výroba kapitálových produktov bola stabilná a v energetike klesla o 0,6 percent.
V