Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vývoz ocele z Indie do EÚ ohrozuje nová vývozná daň
23. 5. 2022
Indické oceliarne by mohli byť donútené zrušiť dodávky do Európy a hrozia im značné straty kvôli aktuálnemu rozhodnutiu vlády zaviesť vývozné dane na oceliarske produkty. Agentúre Reuters to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Jindal Steel and Power V. R. Šarma.
India v sobotu neskoro večer zaviedla vývoznú daň 15 percent na osem oceliarskych produktov. S daňou prišla v čase, keď sa producenti ocele snažia nahradiť vlažný dopyt na domácom trhu zvýšením svojho podielu v Európe, ktorá má problémy s dodávkami kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.
Šarma uviedol, že indickí oceliari majú nevybavené vývozné objednávky na zhruba dva milióny ton, väčšinou do Európy, ktoré sú v prístavoch alebo v rôznych fázach produkcie. Na tie sa novo bude vzťahovať daň, s ktorou nikto nepočítal. Rozhodnutie by podľa neho mohlo zvýšiť náklady v odvetví až o 300 miliónov USD.
V
Nový rekord v Nemecku. Výrobné ceny vzrástli kvôli drahej energii najviac v histórii
21. 5. 2022
Výrobné ceny v Nemecku v apríli medziročne vzrástli o rekordných 33,5 percenta. Vo svojej správe to dnes uviedol nemecký štatistický úrad. Za ďalším silným rastom výrobnej inflácie, ktorá sa neskôr spravidla premieta aj do cien pre spotrebiteľov, sú drahšie energie. K ich rastu výrazne prispieva aj vojna na Ukrajine.
Podľa štatistického úradu ide o najväčší cenový nárast od roku 1949, kedy sa tieto údaje začali sledovať. V marci ceny medziročne vzrástli o 30,9 percenta a vo februári o 25,9 percenta. Proti tohtoročnému marcu sa ceny medzimesačne zvýšili o 2,8 percenta.
Kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine zaznamenali znovu najvyšší nárast ceny energie, ktoré boli o 87,3 percenta vyššie ako pred rokom. Elektrárne museli platiť za zemný plyn o 307 percent viac ako vlani v apríli. Priemyselným zákazníkom zemný plyn zdražil o 260 percent a komerčným predajcom o 170 percent. Ceny výrobcov bez započítania energií vzrástli o 16,3 percenta.
Ceny medziproduktov, ako sú napríklad kovy a drevo, medziročne vzrástli o 26 percent. Spotrebný tovar ako potraviny bol na úrovni výrobcov o 13,2 percenta drahší ako pred rokom. Zvlášť vysoký nárast cien bol u hnojív a zlúčenín dusíka, ktoré sa viac ako zdvojnásobili. To podľa agentúry Reuters ilustruje dopady konfliktu na poľnohospodárstvo a na globálne dodávky potravín.
Najnižší nárast cien, a to o 6,7 percenta, vykázali prevažne drahé investičné statky, ako sú stroje (plus 7,6 percenta) alebo autá (plus 4,9 percenta).
V
Zásobovanie plynom v Nemecku je stabilné. Ruské sankcie naň vplyv nemajú
16. 5. 2022
Ruské sankcie proti firmám v energetickom sektore nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku. Podľa piatkového vyjadrenia spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví BNetzA (Bundesnetzagentur) je zásobovanie stabilné a naďalej je zaručené zabezpečenie dodávok.
Výpadok dodávok spôsobený ruskými sankciami sa aktuálne plne nahradzuje nákupmi na európskom trhu s plynom. Obmedzenie dodávok spôsobilo mierny nárast veľkoobchodných cien, ich zvýšenie však nepresiahlo volatilitu z uplynulých týždňov.
Rusko v stredu 11. mája uvalilo sankcie na bývalé zahraničné dcérske spoločnosti Gazpromu, medzi ktorými je aj jeho bývalá nemecká dcéra Gazprom Germania.
Pre ruské firmy platí, že nemôžu obchodovať so spoločnosťami na sankčnom zozname, čo znamená, že sú tiež vylúčené z obchodu s plynom. Nemecko vo štvrtok 12. mája uviedlo, že niektoré dcérske firmy spoločnosti Gazprom Germania pre spomínané sankcie Moskvy nedostávajú z Ruska žiadny plyn.
Už predtým Ukrajina zastavila dodávky cez vetvu vedúcu cez Luhanskú oblasť, ktorú okupujú ruskí separatisti. Prevádzkovateľ ukrajinskej plynovodnej siete vo štvrtok uviedol, že neobnoví tranzit ruského plynu do Európy cez stanicu Sochranovka, dokiaľ Kyjev nebude mať plnú kontrolu nad touto vetvou.
V
Európska centrálna banka zrejme čoskoro začne zvyšovať úrokové sadzby
9. 5. 2022
Hlavné úrokové sadzby v eurozóne by do konca roka mohli opäť stúpnuť nad nulu, uviedol člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
"Ak sa neobjavia žiadne nové neočakávané šoky, považoval by som za realistické, že sa do konca tohto roka dostaneme do pozitívneho pásma," povedal šéf francúzskej centrálnej banky.
Takisto signalizoval, že ECB by mala ukončiť čisté nákupy dlhopisov do konca júna, čo je predpokladom na zvýšenie sadzieb.
Depozitná sadzba, ktorá je účtovaná komerčným bankám na ich prebytočnú likviditu uloženú na účtoch v ECB, sa aktuálne nachádza na úrovni -0,5 percenta. To by znamenalo, že ECB by ju musela zvýšiť trikrát o 25 bázických bodov, aby sa dostala do pozitívneho pásma.
Villeroy de Galhau však nespresnil, kedy by ECB podľa neho mala začať zvyšovať úrokové sadzby. Viacero jeho kolegov už verejne podporilo prvé zvýšenie v júli.
Guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn v rozhovore pre CNBC uviedol, že ECB by sa mala poponáhľať so zvyšovaním sadzieb, ak chce skrotiť infláciu. Uznal však, že ECB je v ťažkej pozícii.
Na jednej strane musí zabezpečiť, aby pokračovalo zotavovanie ekonomiky, na strane druhej musí zabrániť, aby sa vysoké inflačné očakávania zakotvili a aby sa odzrkadlili na trhu práce.
V