Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Riziko energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo
4. 7. 2022
Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
Riziko takzvanej energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo.
Ukázali to výpočty ekonomického inštitútu IW, podľa ktorých v máji 2022 musela až štvrtina ľudí v krajine minúť viac ako 10 percent z čistého príjmu na energie, zatiaľ čo v rovnakom mesiaci minulého roka to bolo 14,5 percent domácností.
Informuje agentúra DPA.
"Riziko energetickej chudoby sa enormne zvýšilo," povedal ekonóm IW Ralph Henger pre nedeľné noviny Welt am Sonntag. "Cválajúce ceny energií dostávajú súkromné domácnosti pod rastúci finančný tlak," dodal. Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
V
Inflácia v eurozóne je na novom rekorde, Slovensko je štvrté najhoršie
4. 7. 2022
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Medziročný rast cien v eurozóne v júni opäť prekonal rekordnú hranicu a zrýchlil na 8,6 percenta. To je o päť desatín percentuálneho bodu viac ako v máji. Vo svojom rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prispievalo k rastu inflácie predovšetkým pokračujúce zdražovanie energií. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje.
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Je to najvyššia miera inflácie na Slovensku od júna 2000, čiže za rovných 22 rokov, kedy bola na úrovni 15,7 percenta.
V
Štát získa dodatočne na daniach tri miliardy eur
1. 7. 2022
K dobru tento rok vyše jednu miliardu eur a na budúci rok ďalšie takmer dve miliardy. To je aktuálny účet pre štátnu kasu na základe nového odhadu výberu daní. Ten je totiž podstatne lepší, ako vláda očakávala vlani na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 s výhľadom na ďalšie roky.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku síce znižujú rast nášho hospodárstva, na daniach to však necítiť. Dôležitým faktorom je, že výsledkom invázie je aj rast cien energií a dvojciferná inflácia.
Keďže štát neznížil daň z pridanej hodnoty, jej výber sa podstatne zvýši. A to tento rok oproti predpokladom o takmer 650 miliónov eur a ďalší rok o takmer 1,1 miliardy. Darí sa aj trhu práce, kde klesá nezamestnanosť a rastú nominálne platy, na základe čoho sa zvyšuje výber odvodov.
Vyplýva to z novej daňovej prognózy, ktorú dnes zverejnil Inštitút finančnej politiky pri...
V
Nemci chcú maximalizovať domácu produkciu plynu
27. 6. 2022
Nemecko by malo preskúmať všetky možnosti zvýšenia domácej produkcie zemného plynu vrátane frakovania. Povedal to v súvislosti s rastúcim napätím na nemeckom trhu s plynom šéf energetickej spoločnosti E.ON Leonhard Birnbaum. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"V súčasnej situácii by už nemalo byť žiadne tabu preveriť všetky možnosti, ktoré nám umožnia našu situáciu zlepšiť," povedal Birnbaum v rozhovore pre podcast nemeckého ekonomického týždenníka WirtschaftsWoche.
Pre pokles dodávok plynu z Ruska aktivovalo Nemecko koncom marca prvý stupeň zo svojho trojstupňového krízového plánu. Následne vo štvrtok 23. júna aktivovalo druhý stupeň po tom, ako ruský Gazprom v minulom týždni výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
V