Maloobchodné tržby v eurozóne aj v Únii v auguste vzrástli
9. 10. 2024
Maloobchodné tržby v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v auguste v medzimesačnom aj medziročnom porovnaní vzrástli. Informuje štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu Eurostatu sa maloobchodný predaj po očistení od sezónnych vplyvov v auguste 2024 v porovnaní s júlom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. V júli 2024 maloobchodný predaj v eurozóne po revízii medzimesačne stagnoval a v EÚ stúpol o 0,1 percenta.
V medziročnom porovnaní index maloobchodných tržieb upravený o kalendárny rok v auguste 2024 vzrástol o 0,8 percenta v eurozóne a o jedno percento v EÚ. Zo štatistík ďalej vyplýva, že v eurozóne sa v auguste 2024 v medzimesačnom porovnaní zvýšili tržby z predaja potravín, nápojov a tabaku o 0,2 percenta a z nepotravinárskych výrobkov bez motorových palív o 0,3 percenta. Tržby z palív stúpli o 1,1 percenta.
V EÚ v sledovanom období vzrástli tržby za potraviny, nápoje a tabak o 0,1 percenta, za nepotravinárske výrobky bez palív o 0,3 percenta a za palivá o jedno percento.
Spomedzi členských štátov, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzimesačný nárast maloobchodných tržieb zaznamenali v auguste Luxembursko (5,3 percenta), Cyprus (2,2 percenta) a Rumunsko (1,6 percenta). Najväčší pokles nahlásili Dánsko (-1,5 percenta), Slovensko (-1,1 percenta), Bulharsko a Chorvátsko (v oboch -0,7 percenta).
V medziročnom porovnaní sa v eurozóne v auguste 2024 tržby za potraviny, nápoje a tabak znížili o 0,2 percenta, zatiaľ čo za nepotravinárske výrobky bez palív vzrástli o 1,4 percenta a za palivá v špecializovaných predajniach o 2,5 percenta. V EÚ tržby za potraviny, nápoje a tabak v auguste stagnovali, za nepotravinárske výrobky bez palív sa zvýšili o 1,7 percenta a za palivá o dve percentá.
Najstrmší medziročný nárast maloobchodného predaja mali v auguste Luxembursko (17,3 percenta), Rumunsko (8,9 percenta), Chorvátsko a Cyprus (zhodne 5,7 percenta). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-2,7 percenta), Belgicku (-1,7 percenta), Dánsku a Írsku (v oboch -1,6 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Euro posilňuje kvôli vyhliadkam na výrazné zvýšenie úrokov v eurozóne
2. 9. 2022
Predpokladá sa, že na septembrovom zasadnutí ECB zvýši základný úrok minimálne o ďalšiu polovicu percentuálneho bodu.
Euro dnes posilňuje voči americkému doláru. Údaje o augustovom vývoji inflácie v eurozóne podporili očakávania, že Európs-tej hodiny stredoeurópskeho letného času si jednotná európska mena pripisovala zhruba pol percenta a pohybovala sa nad 1,0060 USD.
Európsky štatistický úrad Eurostat dnes vo svojom rýchlom odhade uviedol, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v auguste zrýchlilo na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta. Inflácia sa tak dostala na ďalšie rekordné maximum a nachádza sa vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB.
Minulý mesiac ECB v reakcii na prudký rast inflácie po prvý raz od roku 2011 zvýšila svoje úrokové sadzby, a to výraznejšie, než pôvodne avizovala. Jej základný úrok stúpol na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom sa držal od roku 2016.
Predpokladá sa, že na septembrovom zasadnutí ECB zvýši základný úrok minimálne o ďalšiu polovicu percentuálneho bodu. Rastie však očakávanie, že rozsah septembrového zvýšenia úrokov v eurozóne bude predstavovať 0,75 percentuálneho bodu.
V
Eurozóna potrebuje ďalšie výrazné zvýšenie úrokov
29. 8. 2022
V súčasnosti je veľmi pravdepodobné, že eurozóna skĺzne do recesie. To samo o sebe však nezníži infláciu a Európska centrálna banka by sa budúci mesiac mala rozhodnúť pre veľké zvýšenie úrokových sadzieb.
Povedal to na sympóziu centrálnych bankárov v USA predstaviteľ ECB a šéf lotyšskej centrálnej banky Mártiňš Kazáks.
ECB zvýšila v júli sadzby o 0,5 percentuálneho bodu na nulu. Podobný krok sa odhaduje aj na ďalšom zasadnutí 8. septembra. Niektorí centrálni bankári však začali hovoriť o ešte väčšom zvýšení, pretože výhľad inflácie sa ďalej zhoršuje.
Skoré zvýšenie úrokových sadzieb je rozumnou politickou voľbou, povedal Kazáks agentúre Reuters. Podľa neho by menový výbor mal rokovať o zvýšení o 0,5 alebo 0,75 percentuálneho bodu. "Zo súčasného pohľadu by to malo byť aspoň 0,5 percentuálneho bodu," dodal.
Problémom je, že inflácia v eurozóne teraz činí 8,9 percenta. Je tak viac ako štvornásobná v porovnaní s cieľom ECB. A je pravdepodobné, že sa ešte zvýši, než začne pomaly ustupovať.
Nepríjemne vysoká je aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny energií a potravín. To naznačuje, že časť inflácie je teraz spôsobená sekundárnymi efektmi. Pri nulových úrokových sadzbách ECB stále podporuje ekonomiku a podľa Kazáksa by banka mala dosiahnuť neutrálnu úroveň sadzieb, ktoré ekonomiku nebrzdia ani nestimulujú, v prvom štvrťroku budúceho roka.
"Ak uvidíme, že treba ísť za neutrálnu úroveň, nepochybujem o tom, že to urobíme. Ak neuvidíme výrazný pokles jadrovej inflácie, možno budeme musieť ísť za neutrálnu úroveň. Ale nepredbiehajme," dodal.
V
Česko je najrýchlejšie zadlžujúcou sa krajinou v EÚ
29. 8. 2022
Česká republika bola vlani najrýchlejšie sa zadlžujúcou krajinou Európskej únie a deficit rozpočtu prekonal dovtedy najhorší výsledok z roku 2020, konštatuje český Najvyšší kontrolný úrad v dnes zverejnenom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu krajiny za rok 2021.
Úrad tiež pripomenul, že Česko sa vlani zaradilo medzi krajiny s najnižšou mierou ekonomického rastu v EÚ. Pozitívne kontrolóri naopak hodnotia nízku mieru nezamestnanosti.
Podiel českého verejného dlhu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa vlani medziročne zvýšil o 4,2 percentuálneho bodu, čo bolo najviac zo všetkých krajín EÚ. "Kým dvadsať krajín únie dokázalo v roku 2021 medziročne svoje zadlženie k HDP znížiť, to naše vzrástlo o viac ako štyri percentuálne body," uviedol prezident NKÚ Miloslav Kala.
V
Kraje vyzvali Českú vládu na zastropovanie cien energií
26. 8. 2022
Nárast cien energií je tak skokový, že už nejde o krízu, ale o kolaps trhu. Povedal to v piatok predseda Asociácie krajov Českej republiky a hajtman Juhočeského kraja Martin Kuba. Za kraje vyzval vládu k regulácii cien energií.
"Teraz tu nehráme o to, kto vyhrá budúce voľby," zdôraznil Kuba s tým, že je potrebné sústrediť sa na to, ako prevedú Česko cez zložité obdobie. Aktuálna situácia je podľa neho dôsledkom vojny na Ukrajine. "Rusko využíva plyn ako zbraň," povedal šéf AKČR.
Česká vláda by preto mala stanoviť, že nikto nebude platiť za megawatthodinu viac než určitú konkrétnu čiastku. Mohlo by ísť o 75 percent obvyklej spotreby domácnosti. Opatrenie by sa vzťahovalo len na obývané domy a byty, nie na rekreačné objekty.
Kuba upozornil, že takmer žiadny český kraj ešte nemá vysúťažené ceny energií na budúci rok. Vláda by mala podľa neho určiť štátneho obchodníka s energiami, ktorému by firmy museli predať konkrétne percento svojej produkcie. Malo by to pomôcť kritickej verejnej infraštruktúre, akou sú podľa neho školy, škôlky, domovy pre seniorov či nemocnice.
V