Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Príspevky poskytované z eurofondoch
31. 5. 2017
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR.
Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a tiež v oblasti finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období. Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Novela zákona o dopadoch
30. 5. 2017
Novela zákona o odpadoch 90/2017 zjednotila a zabezpečila smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek. Zmenou v zákone sa zaviedlo opatrenie na zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, smernica zavádza osobitné ustanovenia o monitorovaní, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu každoročne podávať správu o ročnej spotrebe plastových tašiek.
V zákone sa tiež zavádzajú sa nové definície: plast, plastové tašky, ľahké plastové tašky, veľmi ľahké plastové tašky. Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, zneškodňovanie. Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon. Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.
Až polovica Čechov považuje rozpad Československa za chybu
29. 5. 2017
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas.
V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. Veľká časť ľudí si taktiež myslí, že rozdelením spoločnej federácie získali viac Česi než Slováci. Bleskový prieskum realizovala spoločnosť Median v dňoch 25. a 26. mája a zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc ľudí.
zdroj: hnonline.sk
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.