Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ bude pokutovať Google
7. 6. 2018
Európska komisia sa budúci mesiac chystá vymerať americkej internetovej spoločnosti Google pokutu za zneužívanie dominantnej pozície operačného systému Android pre mobilné zariadenia. Informuje o tom na svojich internetových stránkach denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípadom.
Európska komisia už predvlani v apríli dospela k predbežnému záveru, že Google v súvislosti s operačným systémom Android porušuje európske antitrustové pravidlá. Google podľa Európskej komisie zaviedol pre výrobcov zariadení so systémom Android nezákonné podmienky, čím poškodil hospodársku súťaž a obmedzil spotrebiteľom možnosť výberu. Podľa denníka zatiaľ nie je jasné, akú vysokú pokutu firma dostane. Európska komisia môže vymerať pokutu vo výške až desiatich percent ročných tržieb podniku, čo v tomto prípade predstavuje približne 11 miliárd dolárov, píše Financial Times. Google dostal od Európskej komisie za zneužitie dominantného postavenia na trhu už koncom minulého júna pokutu 2,42 miliardy eur. Táto pokuta sa týkala obvinenia z apríla 2015, podľa ktorého Google vo výsledkoch internetového vyhľadávania systematicky zvýhodňoval vlastný produkt umožňujúci porovnávanie nákupných ponúk.
Telefonovanie do zahraničia bude lacnejšie
6. 6. 2018
Zástupcovia Európskeho parlamentu a krajín Európskej únie sa v noci na dnes dohodli na pravidlách, ktoré okrem iného zlacnia telefonovania do inej krajiny únie, možno už od budúceho mája.
Politická dohoda na podobe nového kódexu pre elektronické komunikácie je predovšetkým krokom v príprave pravidiel, ktoré majú úniu pripraviť na dobu sietí ďalšej generácie s vysokou rýchlosťou a širokým pokrytím. Podpredseda Európskej komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip výsledok vyjednávania ocenil. "Zvýši to prepojenie a konkurencieschopnosť Európy. Pokladáme základy rozvoja sietí piatej generácie (5G) v EÚ," poznamenal. Príslušné spektrum by malo byť k dispozícii na konci roka 2020. Roamingové poplatky pri volaní zo zahraničia boli zrušené už vlani. Nastala tak situácia, kedy telefonát cez hranicu rôznym smerom stál rôzne sumy. Nové pravidlá majú zabezpečiť aj dostupnosť spoľahlivého internetu, lepšiu ochranu spotrebiteľov vrátane možnosti kompenzácie pri ťažkostiach s prechodom medzi operátormi, a tiež napríklad zavádzajú európsky systém mobilného varovania. Teraz ich čaká ešte schválenie v europarlamente a v Rade EÚ. Potom budú mať štáty dva roky na to, aby pravidlá previedli do svojho vlastného práva.
Trump naplnil obavy Bruselu, zaviedol clá aj pre Úniu
4. 6. 2018
Spojené štáty začnú od piatku uplatňovať clá vo výške 25 percent na oceľ a desať percent na hliník tiež na dovoz z Európskej únie, Kanady a Mexika. Oznámil to dnes americký minister obchodu Wilbur Ross.
Spojené štáty zaviedli nové clá na oceľ a hliník 23. marca. Európska únia mala doteraz z platenia týchto poplatkov výnimku. Americké rozhodnutie uvaliť clo na dovoz ocele a hliníka z EÚ nedáva podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera EÚ inú možnosť, ako riešiť vec sporom v Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Juncker, ktorý krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa označil za čistý a jasný protekcionizmus, doplnil, že EÚ tiež uvalí dodatočné clá na najrôznejší dovoz z USA. Podľa eurokomisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej, ktorá sa do poslednej chvíle snažila o zisk trvalej výnimky z amerických ciel, je krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa jednoznačne v rozpore s medzinárodne uznávanými pravidlami. Únia dlhodobo zdôrazňuje, že považuje za absurdné zdôvodnenie poplatkov na dovoz z Európy hrozbou americkej národnej bezpečnosti. Juncker aj Malmströmová pripomenuli, že únia v posledných mesiacoch opakovane ponúkala americkej strane diskusiu o spôsoboch, ako podobu vzájomného obchodu zlepšiť. Podmienkou však bolo práve trvalé vyňatie z teraz spustených ciel.
Trump uvalil na Európu clá za oceľ i hliník
1. 6. 2018
Nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa sa opäť potvrdila. Ten včera aj napriek planým nádejam Bruselu nakoniec odklepol clá na oceľ i hliník, ktoré dnes vstupujú do platnosti.
V obchodnej vojne s Úniou síce nefigurujú zbrane, no ekonomické dôsledky môžu byť podľa expertov viditeľné. Podľa analytikov ide o nezmyselný krok, keďže Únia do USA exportuje menej ako 1,3 percenta produkcie ocele a v prípade hliníka je to ešte menej. „Zatiaľ čo pre domácich producentov je efekt vyšších cien pozitívny, spotrebiteľov vyššie ceny pravdepodobne tešiť nebudú,“ konštatuje analytik J&T Banky Tomáš Rajtar. Experti tvrdia, že scenár jasný a jediný, kto získa, sú americké firmy. Pre drahšiu oceľ je totiž ohrozených v zámorí až 150-tisíc pracovných miest v iných odvetviach. „V prípade uvádzaných ciel, neočakávame priamy dopad. Môže sa stať,to že niektoré spoločnosti z krajín, ktoré dodávajú veľké objemy do USA, sa môžu snažiť presmerovať časť dodávok do Európy,“ tvrdí hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača. Podľa neho potom nastane moment, keď Európa bude potrebovať veľmi jednoduchý, rýchly a zodpovedajúci systém opatrení.