Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Korona zastihla dobre pripravené banky
19. 10. 2020
Bankový sektor v eurozóne je zdravý, no treba posilňovať jeho imunitu. Kríza sa ho zatiaľ výraznejšie nedotkla, ale Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch pristúpila k viacerým opatreniam, ktorými spevnila základy celého ekosystému.
Ešte počas leta predĺžila bankám zákaz výplat dividend minimálne do konca tohto roka a zmiernila tiež požiadavky na výšku držaného kapitálu. Okrem toho len nedávno finančným domom vylúčila časť zadlženia voči centrálnym bankám vo výške 0,30 percenta, vďaka čomu zvýšila takzvaný ukazovateľ pákového pomeru. V praxi to znamená, že za každý poskytnutý úver si banky musia odložiť kvôli možným problémom menej prostriedkov.
V
ECB lieči choré banky. Naše sú však imúnne
16. 10. 2020
Zvýšením pákového pomeru o 0,3 percenta poskytli centrálni finančníci komerčným peňažným domom úľavu 73 miliárd eur.
Európska centrálna banka hodila komerčným finančným domom v celej eurozóne záchranne koleso. Až 115 inštitúciám poskytla úľavu 73 miliárd eur. Ešte v polovici septembra tak urobila vylúčením časti zadlženia, vďaka čomu o 0,3 percenta zvýšila takzvaný pákový pomer. „V princípe ide o pomer kapitálu k celkovým aktívam. Banková regulácia umožňuje za výnimočných okolností nezapočítavať niektoré druhy aktív do tohto výpočtu,“ vysvetľuje NBS.
V
Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja
14. 10. 2020
Slovenský HDP podľa MMF tento rok padne o 7,1 percenta a v roku 2021 sa zvýši o 6,9 percenta.Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja. Stále však ide o najhorší kolaps za takmer storočie
Medzinárodný menový fond mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. Dôvodom najhoršieho kolapsu za takmer storočie je pandémia nového koronavírusu. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 percenta. V júni počítal so znížením globálneho hrubého domáceho produktu až o 4,9 percenta. Pokles bude ďaleko najprudší od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na porovnanie, svetová ekonomika po devastujúcej finančnej kríze z roku 2008 klesla len o 0,1 percenta.
Brusel pripravuje zoznam veľkých internetových firiem
12. 10. 2020
Európska únia pripravuje zoznam až 20 veľkých internetových firiem, ktoré budú čeliť novým a prísnejším pravidlám. Cieľom je obmedziť ich trhovú silu, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Na zozname by mohli byť firmy ako Facebook, Apple, Amazon a Google.
Veľké technologické platformy budú musieť podľa plánu plniť prísnejšie regulačné nariadenia než ich menší konkurenti. Nové pravidlá by mali podľa zdrojov donútiť firmy zdieľať dáta s konkurentmi a byť viac transparentné v otázke toho, ako zhromažďujú informácie. Zoznam by mal byť vytvorený na základe parametrov ako podiel na trhu a počet užívateľov. O presnom počte firiem na zozname aj kritériách jej zaradenie sa stále jedná.