Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Harmonizácia zákonníkov práce
7. 12. 2009
V rámci občianskej konzultácie občania navrhli, aby EÚ dôsledne presadzovala zmenšovanie rodových rozdielov na pracoviskách a tiež zjednotila pracovné podmienky v EÚ harmonizovaním zákonníkov práce.
Európske občianske konzultácie sú jednou zo šiestich paneurópskych iniciatív.
Cieľom týchto konzultácií je posilniť demokraciu, dialóg a debatu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Do konzultácie boli zahrnutú názory 1500 náhodne vybraných európskych občanov, ktorí sa zúčastnili národných diskusií. Poslednou z takzvaných regionálnych konferencií je Berlínska konferencia, na ktorej svoje myšlienky zdieľali experti, zástupcovia európskych inštitúcií a novozvolení europoslanci.
Svojich zástupcov na konferencii, ktorej ústrednou tematikou bola práca a podmienky v zamestnaní v dvadsaťsedemčlennej EÚ, malo sedemdesiat záujmových skupín z Nemecka, Slovinska, Českej republiky a Rakúska.
Ďalšou z tematických oblastí bola rodová rovnosť (rovnaký plat za rovnakú prácu). Delegáti poukázali na značné regionálne rozdiely. Navrhli, aby EÚ dôslednejšie presadzovala skresávanie týchto nepomerov.
Dohodnutým odporúčaním konferencie je návrh, aby Európska únia vytvorila rovnaké pracovné podmienky a pravidlá pre všetkých svojich občanov založené na harmonizovanom zákonníku práce.
Zdravotnú politiku Lisabon posilní
4. 12. 2009
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva zodpovednosť členských štátov za vlastný systém zdravotníctva potvrdzuje, rozvíja zároveň možnosti Európy podnikať kroky pri ochrane verejného zdravia.
Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia. Návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.
Ten istý článok Lisabonskej zmluvy hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali svoje zdravotné systémy. Cieľom tohto nového nástroja je zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb.
EÚ po novom zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. EÚ môže v takýchto prípadoch prijímať záväznú legislatívu. Táto legislatíva sa môže týkať napríklad štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie.
Lisabonská zmluva EÚ dovoľuje prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Aj keď nie sú právne záväzné, môžu pomôcť spolupráci pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.
Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (s výnimkou Poľska, Veľkej Británie a do budúcna aj Českej republiky). To znamená tiež právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ.
Europortál o Vyšehradskom regióne
3. 12. 2009
Sieť portálov EurActiv zo štyroch krajín (EuActiv.cz, EurActiv.hu, EurActiv.pl a EurActiv.sk) začala vydávať nový internetový portál o vývoji a politickej diskusii vo Vyšehradskom regióne - www.visegrad.info.
Tento spoločný portál je vydávaný v anglickom jazyku a jeho hlavným cieľom je zvýšiť viditeľnosť krajín V4 navonok, ako aj posilniť cezhraničnú diskusiu a výmenu názorov medzi odborníkmi, rozhodovateľmi zo štyroch krajín, ktoré okrem geografickej polohy spája napríklad história, či kultúra.
Portál obsahuje denný prehľad správ a detailné informácie o prioritných oblastiach politík z pohľadu Vyšehradského regiónu. Vývoj v regióne a pozície krajín V4 sú zasadené do širšieho kontextu európskych politík a európskej diskusie. Factsheety, články, štatistiky a databáza kontaktov relevantných inštitúcií ponúkajú komplexný prehľad vo viacerých oblastiach.
Portál je spoločným projektom štyroch stredoeurópskych portálov siete EurActiv (Innovative Region). Projekt je realizovaný s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.
Nové regulačné orgány finančného sektora
3. 12. 2009
Ministri financií EÚ rozhodli včera o vzniku troch Európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA a EIOPA) po tom, čo Británia ustúpila po dosiahnutí troch ustanovení zaručujúcich fiškálnu suverenitu.
Briti v októbri rozhovory zablokovali. Chceli vysvetlenie, ako by nové inštitúcie mohli intervenovať do rozhodnutí členských štátov. K dohode došlo až po tom, čo ministri rozhodli, že členský štát sa môže na radu obrátiť v prípade, že nesúhlasí s postupom jedného z orgánov. Rozhodnutie možno zvrátiť v prípade, že sa na jeho stranu postaví minimálne 14 členských štátov a ak ani toto nepomôže, bude sa môcť apelovať na Európsku radu.
Orgány dohľadu teraz budú čeliť Európskemu parlamentu. Niektorí europoslanci majú rovnaký názor ako Briti, čo je predzvesťou ďalšieho napätia.