Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB signalizovala, že v júli začne zvyšovať úrokové sadzby
10. 6. 2022
Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP. Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Zároveň ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta.
Takisto signalizovala, že v júli zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov, a potom opäť v septembri, pričom zrejme aj po septembri bude pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky.
ECB aktuálne uznala, že prudký rast cien nie je dočasný, ako predpokladala počas uplynulého roka. Aktuálne počíta s tým, že inflácia v eurozóne zostane nad jej dvojpercentným cieľom počas celého prognózovaného obdobia (do roku 2024).
Podľa novej predpovede v tomto roku dosiahne 6,8 percenta, pričom ešte v marci ECB počítala s 5,1 percentami. V budúcom roku by sa mala spomaliť na 3,5 percenta a v roku 2024 na 2,1 percenta.
ECB tiež znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 2,8 percenta z 3,7 percenta a v roku 2023 na 2,1 percenta z 2,8 percenta. Naopak, v roku 2024 počíta s rýchlejšou expanziou, konkrétne s +2,1 percentami, a nie s +1,6 percentami.
V
EÚ za miliardy zmodernizuje energetické systémy niektorých členských krajín
10. 6. 2022
Európska únia sa snaží o podporu toho, aby jednotlivé krajiny dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
V stredu sa z modernizačného fondu EÚ sprístupnilo 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín vrátane Slovenska na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030.
Investície boli vyčlenené pre Rumunsko (1,391 miliardy eur), Českú republiku (520 miliónov), Poľsko (244,2 milióna), Litvu (85 miliónov), Maďarsko (74,3 milióna), Slovensko (49,5 milióna) a Chorvátsko (40 miliónov).
Uzatvára sa tým tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Uvedené sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti pripomenul, že modernizačný fond je "európska solidarita v praxi", ktorá funguje na základe príjmov zo systému obchodovania s emisiami a dosahuje konkrétne výsledky. "Prijímateľským krajinám pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v kľúčových sektoroch a dosahovať stav klimatickej neutrálnosti. Okrem toho je táto finančná injekcia k dispozícii na odštartovanie projektov, ktoré pomôžu urýchliť energetickú transformáciu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," uviedol v správe pre médiá.
V
Eurokomisia predloží návrh reformy Paktu stability a rastu po lete
6. 6. 2022
Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni predloží reformu Paktu stability a rastu po lete. Dodal, že nové pravidlá zrejme budú zahŕňať odlišné ciele týkajúce sa verejných dlhov pre jednotlivé krajiny.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi eurozóny o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu a pre deficit verejných financií na úrovni troch percent HDP. Aktuálne sa diskutuje o jeho reforme a zvýšení flexibility pravidiel.
Európska komisia pozastavila platnosť Paktu stability a rastu do roku 2023, aby dala vládam priestor na podporu ekonomík zasiahnutých pandémiou a vojnou na Ukrajine.
V
Európska centrálna banka očakáva, že banky z eurozóny čoskoro opustia ruský trh
6. 6. 2022
Európska centrálna banka predpokladá, že banky z eurozóny čoskoro predajú svoje ruské aktíva a trh opustia. Uviedol to koncom tohto týždňa šéf bankového dohľadu Andrea Enria. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Po tom, ako západné štáty uvalili na Rusko rozsiahle sankcie pre vojnu na Ukrajine, mnohé banky z eurozóny krajinu buď opustili, alebo začali na odchode pracovať.
Patria k nim napríklad francúzska Société Générale či rakúska Raiffeisen Bank International. Société Générale svoju ruskú divíziu predala a rakúska banka v súčasnosti zhodnocuje záujem potenciálnych kupcov o svoju divíziu v Rusku, ktorá predstavuje 10. najväčšiu banku v krajine.
"Všetky banky z eurozóny uviedli, že svoje aktíva predajú, všetky sa o to usilujú," povedal Enria na podujatí v Taliansku. "Časť z nich už aktíva predala, ďalšie o tom rokujú. Nie je to jednoduchý proces, verím však, že sa čoskoro dokončí," dodal.
Čo sa týka priamych dôsledkov ruskej ekonomickej krízy spôsobenej sankciami na banky v eurozóne, Enria zopakoval, že sú schopné tieto komplikácie zvládnuť. Aj s dlhšou recesiou v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine by si banky mali poradiť, aj keď pre niektoré to bude zložité.
V