Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Barroso vyzval štáty EÚ k ďalším reformám
7. 9. 2010
Predseda Európskej komisie José Barroso predniesol v utorok prvú správu o stave únie.
Pred europoslancami vyzval štáty EÚ k boju s nadmernými deficitmi, ako aj k prijímaniu ďalších reforiem potrebných na zabezpečenie dlhodobého hospodárskeho rastu. J. Barroso uviedol, že ekonomika EÚ tento rok naberá na tempe a jej rast bude rýchlejší, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa posledných oficiálnych prognóz by ekonomika únie mala tento rok vzrásť o 1 % a ekonomika eurozóny o 0,9 %.
Rada EÚ a EP sa dohodli na reforme finančného dohľadu
6. 9. 2010
Po niekoľko hodinových rokovaniach sa predstavitelia Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu spoločne dohodli na forme lepšieho zabezpečenia finančného dohľadu.
Od budúceho roka, by sa mali podľa tejto dohody vytvoriť štyri nové orgány, ktoré by mali včas alarmovať EÚ v prípade, že nastane neprehľadná a netransparentná situácia na trhoch, burzách, poisťovacom sektore ako aj v obchodovaniach jednotlivých finančných inštitúcií.
Grécko sa dočká ďalšej finančnej pomoci
3. 9. 2010
Berlín -Nemecká vláda schválila ďalšiu finančnú pomoc Grécku, po tom čo Atény splnili úlohy úsporného programu, ktoré boli načasované do konca 2. štvrťroku.
Druhá finančná pomoc by mala odísť do Grécka 13. septembra. Na poskytnutí prvej tranže sa nepodieľalo päť krajín eurozóny, ktoré na seba v súčastnosti prevzali väčšie záväzky, okrem Slovenska. Vláda SR totiž odmietla účasť na pomoci Grécku. Finančná pôžička pre Grécko v druhej etape predstavuje 15,5 miliard eur, z nich bude 9 miliard od MMF.
Odborári chystajú protest v Bruseli
2. 9. 2010
Európskym odborárom sa nepáčia úsporné opatrenia, ktoré niektoré krajiny EÚ prijímajú.
Na 29. septembra, preto Európska odborová konfederácia zvoláva do Bruselu demonštráciu. Organizátori očakávajú, že do ulíc belgickej metropoly vyrazí okolo 100 00 ľudí. Odborári zdôraznili, že protesty budú organizované aj v ďalších krajinách. „Zamestnanci nemôžu byť tými jedinými, ktorí budú platiť za nezodpovedné špekulácie niektorých finančných inštitúcií, "usudzuje konfederácia. Súčasne s demonštráciou v Bruseli by sa mal uskutočniť generálny štrajk v Španielsku. Protestné akcie chystajú aj odborári v Portugalsku, Taliansku, Lotyšsku a Poľsku.