Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko čerpá staré eurofondy na 99,7 %
9. 11. 2010
Čerpanie eurofondov SR ku koncu októbra 2010 na financovanie projektov realizovaných v starom programovom období 2004 až 2006 sa využilo na 99,7 %.
Ide o úroveň dosiahnutú pri možnosti čerpať prostriedky štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) EÚ do výšky 100 % záväzku SR, ktorý predstavuje sumu 1,17 miliardy eur .Z toho vyplýva, že z tejto sumy, ktorú Brusel na celé programové obdobie schválil Slovensku, sa už využili zdroje vo výške takmer 1,166 miliardy eur.
USA: Fed chce oživiť rast ekonomiky
8. 11. 2010
Americká centrálna banka (Fed) svojím rozhodnutím nakúpiť vládne dlhopisy za celkovo 600 miliárd dolárov usiluje iba o podporu ekonomiky, nie o odštartovanie rastu inflácie.
Uviedol to šéf Fedu Ben Bernanke, ktorý v posledných dňoch obhajuje stredajšie kontroverzné rozhodnutie menového výboru Fedu oživiť oslabenú ekonomiku napumpováním nových peňazí. Krok Fedu vyvolal obavy v ďalších krajinách. Kritika prichádza hlavne z Nemecka, kde Minister financií Wolfgang Schäuble povedal, že podpora ekonomiky tlačením peňazí podkopáva dôveryhodnosť Spojených štátov a vytvára neistotu.
Brusel chce donútiť Facebook, aby zmazal staré dáta užívateľov
5. 11. 2010
Facebook a iné sociálne siete budú musieť v blízkej budúcnosti umožniť úplné vymazanie osobných údajov užívateľov.
Vyplýva to z návrhu Európskej komisie. Facebook totiž teraz úplne vymazanie neumožňuje. Užívateľ síce môže svoj účet zrušiť, ale potom ho tiež obnoviť bez toho, aby musel nanovo zadávať všetky potrebné údaje. Jeho osobné dáta si tak stránka ďalej ponecháva.
Česko uľahčilo podnikanie, ale za Slovenskom zaostáva
4. 11. 2010
Česká republika za posledný rok uľahčila podnikanie a v rebríčku Doing Business 2011, ktorý zostavuje Svetová banka v spolupráci s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC), sa posunula na 63. miesto.
Oproti predchádzajúcemu roku je to postup o 19 miest, čo je najväčší skok zo všetkých 183 krajín, ktoré na zozname figurujú. Napriek zlepšeniu však Česká republika zostáva ďaleko za Slovenskom a vedie si skoro najhoršie z celej Európskej únie. Ekonomiky, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou, predovšetkým vo východnej Európe, sa v poslednom roku zamerali na reformu regulačného rámca, aby malým a stredným podnikom uľahčili tvorbu pracovných príležitostí.