Maďarsko zápasí s ťažkou ekonomickou situáciou
9. 12. 2022
Maďarská vláda v súvislosti so sankciami schválenými Európskou úniou rozhodla v prípade ropnej spoločnosti MOL o zvýšení doterajšej 40-percentnej dane z nadmerného zisku na 95 percent. Kabinet to oznámil vo štvrtok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti. "V dôsledku rozhodnutí Bruselu sú v celej Európe sankčné ceny palív. Odoberieme nadmerné zisky podnikom, ktorých sa to týka, a presmerujeme ich do fondu na ochranu domácností pri platení režijných nákladov," píše sa v príspevku vlády na sociálnej sieti.
Predseda vlády Viktor Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu domácností pri platení ich režijných nákladov, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany na posilnenie armády.
Do fondov prispievajú veľkou časťou svojho "nadmerného" zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Opatrenie je podľa Orbána ohraničené na roky 2022 a 2023.
Vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od utorka 23:00 hodiny cenový strop pre pohonné látky. Ten zaviedli 15. novembra 2021 pre základné druhy pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Zrušenie regulovanej ceny paliva odôvodnil kabinet "bruselskými sankciami" a zákazom dodávok ropy do EÚ, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Testovanie žiakov elektronicky aj zo spoločenskovedných predmetov
18. 2. 2014
Práve v spoločenskovedných predmetoch môže žiak preukázať, ako ovláda napríklad čítanie s porozumením a orientuje sa v právnej a sociálnej problematike či v ekonomických pojmoch.
Projekt školám ponúkne testové úlohy v súlade so Štátnym vzdelávacím programom. Ide o národný projekt za približne 28 miliónov eur financovaný prevažne z eurofondov, ktorý ústav zastrešuje s názvom Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania.Z dejepisu, geografie a občianskej náuky budú žiaci absolvovať testy na počítači. Nové úlohy a testy z občianskej náuky, dejepisu a geografie umožnia školám overovať vedomosti žiakov na úrovni jednotlivých ročníkov základných a stredných škôl.
Nové programové obdobie 2014 - 2020
12. 2. 2014
Prvé európske peniaze v novom programovom období 2014 až 2020 by Slovensko mohlo začať využívať už v tomto roku.
Odhaduje sa, že v prvom roku nového obdobia eurofondov by sa mohlo vyčerpať až 200 miliónov eur, závisieť to bude hlavne od toho, kedy budú schválené nové operačné programy. Nové operačné programy, ktoré sú najlepšie pripravené sú: Kvalita životného prostredia, Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra. Tieto by mohli míňať peniaze už v priebehu tohto roka a ostatné, čiže Výskum a inovácie, Integrovaný regionálny operačný program a Efektívna verejná správa, do konca tohto roku.
Konečnú verziu návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2014 až 2020 by mohli poslať na formálne schvaľovanie Európskej komisii do 20. 2. 2014. Podľa rozhodnutia vlády treba poslať návrh Partnerskej dohody do Bruselu na formálne schvaľovanie do konca februára.
Pre efektívnejšie a rýchlejšie čerpanie eurofondov treba však ešte upraviť systém riadenia. Ak operačné programy alebo prioritné osi v rámci nich v určitom čase nevyužijú konkrétnu sumu, prídu o ňu.
Projekt podpory zamestnávania mladých ľudí
29. 1. 2014
Vláda je v štádiu prípravy projektu na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí v spolupráci s Radou solidarity a rozvoja.
Zo špeciálneho programu Európskej únie sa môže čerpať v rokoch 2014 a 2015 až 200 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na vytváranie pracovných miest, prípadne na rekvalifikáciu mladých nezamestnaných. Cieľom pripravovaného projektu záruk je, aby mladý človek do štyroch mesiacov po absolvovaní školy dostal pracovnú ponuku alebo ponuku na ďalšie vzdelávanie, prípadne rekvalifikáciu. Celkový objem finančných prostriedkov v sume 200 mil. eur vyčlenených na projekt zamestnávania mladých ľudí pozostáva z príspevku Európskej únie na tento účel vo výške 72,4 mil. eur, podobná suma pôjde z Európskeho sociálneho fondu a zvyšných približne 50 mil. eur budú prostriedky zo slovenského štátneho rozpočtu.
Prechod na euro nespôsobil nárast cien
13. 1. 2014
Euro nemá žiadny priamy dopad na cenotvorbu v danej krajine.
Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska rástli ceny po prijatí eura na Slovensku v roku 2009 len na úrovni 0,15 percenta, čo je porovnateľné s odhadmi vplyvu zavedenia eura aj v ostatných krajinách eurozóny. V prípade, že inflácia sa nemení, tak zhruba všetky zmeny cien v obchodoch súvisia s praktikami obchodníkov a so psychologickým vnímaním. Typickým príkladom môžu byť tovary s nižšou nominálnou hodnotou, a teda tendencia zaokrúhľovať nahor môže mať výrazný percentuálny dopad na konečnú cenu v eurách.