Londýn: 100 miliárd eur za brexit je veľa
22. 5. 2017
Británia opustí rokovania o svojom odchode z Európskej únie (EÚ), ak Brusel neupustí od požiadavky, aby za "rozvod" zaplatila až 100 miliárd eur. Vyhlásil to britský minister pre brexit David Davis v rozhovore pre nedeľník Sunday Times. Varoval, že rokovania o brexite sa tak zmenia na chaos a dodal, že aj 1 miliarda eur za brexit je "veľa peňazí". Výška účtu za brexit a charakter rokovaní o odchode Británie z EÚ sú predmetom diskusie už niekoľko týždňov.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker napríklad uviedol, že Británia by mala zaplatiť zhruba 50 miliárd libier (59,20 miliardy eur), zatiaľ čo luxemburský premiér Xavier Bettel naznačil, že účet za brexit sa bude pohybovať v pásme 40 - 60 miliárd eur. Londýnske noviny Financial Times zase odhadli, že sa jeho výška môže vyšplhať až na 100 miliárd eur. Inštitút autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese naopak dospel k záveru, že Británia by za odchod z EÚ mala zaplatiť len 5 miliárd libier. Vláda britskej premiérky Theresy Mayovej vyhlásila, že si splní svoje záväzky voči EÚ, ale spochybnila spôsob, akým predstavitelia Bruselu dospeli k výslednej sume. Davis pripomenul, že rokovania o brexite, ktoré by sa mali začať 19. júna, budú veľmi turbulentné a on sám odmietne akýkoľvek návrh na vyriešenie otázok ako sú účet za brexit, práva občanov EÚ a režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskom, kým sa nezačnú rokovania o spoločnom obchode. Očakáva preto, že prvým sporným bodom sa stane poradie jednotlivých bodov. Aj premiérka Mayová uvažuje o účte za brexit a pre Sunday Telegraph povedala, že "peniaze, ktoré Británia zaplatila v minulosti za spoločné európske projekty a Európskej investičnej banke, by sa tiež mali vziať do úvahy pre výpočet konečnej sumy." Upozornila, že diskusia sa zameriava v prvom rade na britské záväzky voči EÚ, ale nie na práva Londýna. A Británia dala jasne najavo, že okrem povinností sa bude dožadovať aj svojich práv.
zdroj: hnonline.sk
Europarlament skritizoval Izrael
18. 5. 2017
Za vznik nezávislého palestínskeho štátu a zastavenie budovania židovských osád na okupovaných palestínskych územiach sa dnes vyjadrili poslanci Európskeho parlamentu. Schválili rezolúciu, v ktorej tvrdia, že riešenie blízkovýchodného konfliktu spočíva v takzvanom dvojštátnom riešení.
Europoslanci sa vyslovili za vznik Palestíny ako nezávislého štátu, čo je podľa nich jediná možnosť, ako zastaviť konflikt na Blízkom východe. V rezolúcii navrhujú "dvojštátne riešenie v duchu hraníc z roku 1967 a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov". EP vyzval na zastavenie budovania osád na okupovaných palestínskych územiach. Osady v rezolúcii označil za "nelegálne z hľadiska medzinárodného práva, brániace dvojštátnemu riešeniu a veľkú prekážku v mierom úsilí". Podľa europoslancov by Únia mala prispieť k mierovému riešeniu blízkovýchodného konfliktu. EP zároveň odsúdil všetky násilné a teroristické činy namierené proti civilistom i provokácie z oboch strán. Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi trvá už desaťročia. V roku 1993 sa Izrael a Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) vzájomne oficiálne uznali. Mierový proces opakovanie zlyháva a Izrael odmieta vznik palestínskeho štátu.
zdroj: hnonline.sk
Trh si nakoniec vyberie ruský plyn
16. 5. 2017
Cez Slovensko môže ísť plyn, ktorý pôjde cez Nord Stream 2 a ďalej do rakúskeho Baumgartenu. Z ekonomického hľadiska je to pochopiteľné a logické, tvrdí Medvedev.
Hlavnou príčinou je konkurencieschopnosť nášho produktu. Napriek názoru skeptikov rozhoduje trh. Výsledky za rok 2016 ukázali, že aj keď existuje výber z mnohých variantov, trh si nakoniec vyberá ruskú surovinu. Európske krajiny postavili infraštruktúru pre dovoz skvapalneného zemného plynu, no táto infraštruktúra sa využíva len zo štvrtiny. Naopak, niektoré naše plynovody boli v určitých dňoch využívané na viac ako 100 percent svojej kapacity. Dostatočné objemy plynu pre konkurencieschopné dodávky do Európy sú práve v Rusku. Keďže ceny plynu nasledujú ceny ropy, v tomto roku neočakávame razantné výkyvy cien. Orientujeme na ceny na úrovni 180 až 190 dolárov za tisíc kubických metrov plynu do konca tohto roka. Ako budú vyzerať ceny v rokoch 2018 a 2019, to ukáže cena ropy. My môžeme efektívne pracovať i pri nízkych cenách. V súčasnosti rokujeme o modeli financovania projektu. Chceme sa dohodnúť v najbližšom čase. Európski partneri majú o tento projekt veľký záujem. Súhlasia s našou víziou ako ekonomicky opodstatneného a optimálneho spôsobu zabezpečiť rastúci dopyt po plyne v Európskej únii. Projekt má veľkú budúcnosť.
zdroj: hnonline.sk
Poliakom k lepším cenám pomáha štát
16. 5. 2017
Náš systém závlah je rozbitý. Trendom v zahraničí sú moderné pohyblivé veľkoplošné závlahové fregaty s GPS systémom.
Na zmenu klímy sa musíme pozerať v dvoch rovinách. V lete je to extrémne sucho, a v posledných rokoch nás strašia chladné jari. Pri zelenine nie je chladná jar až taký veľký problém ako pri ovocí. Tam mrazy zničia celú úrodu. Pri zelenine sa zastaví rast, nenaplníte objemy a potom máte problém s odbytom, že ste nedodali toľko tovaru, koľko ste mali uvedené v zmluve. Okrem toho sa, samozrejme, trochu zhoršuje aj kvalita a dostanete aj menej peňazí. Môžete nakúpiť odolnejšie sadenice, takisto sa dáva ochrana priamo na zem cez netkané textílie alebo fólie. Rozložíme ich, nahrejú sa, a keď nie je ešte tak veľmi zima, plodiny to ochráni, tak do –2 °C. Ďalším opatrením je protimrazová závlaha. Ide o čerpanie z vodného zdroja, ktoré sa rozprašuje na porast. Paradoxne, zmenou skupenstva rozprášenej vody na ľad vzniká ochrana rastlín. Musíte to však urobiť včas a vydrží vám to maximálne do –5 °C. Na Slovensku ju používajú niektorí pestovatelia raných zemiakov a šalátov v oblasti Kráľovej pri Senci. Náklady na jej inštaláciu sa pohybujú v rozmedzí 750 – 1 000 eur na hektár. Ide o modernejšie technológie, ale nemôžete ich používať súčasne.
zdroj: hnonline.sk
Eurokomisia predpovedá zlepšenie
11. 5. 2017
Ekonomika Európskej únie tento rok porastie piaty rok za sebou, tempo rastu zostane stabilné tesne pod dvoma percentami a rast zaznamenajú všetky členské krajiny. Nezamestnanosť bude ďalej postupne klesať a stav verejných financiách sa bude zlepšovať. Uviedla to Európska komisia v dnešnej jarnej makroekonomickej predpovedi.
Hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie ako celku porastie tento rok, rovnako ako vlani, o 1,9 percenta a komisia v budúcom roku čaká zopakovanie tohto tempa. Znamená to mierne zlepšenie odhadov proti zimnej prognóze, ktorá predpovedala pre oba roky tempo 1,8 percenta. Ekonomika eurozóny tento rok mierne spomalí na 1,7 percenta a na budúci rok sa vráti k minuloročnému tempe 1,8 percenta. "Rast v EÚ naberá na sile a nezamestnanosť ďalej klesá. Situácia sa ale v každej členskej krajine líši a lepší výkon podávajú ekonomiky, ktoré zaviedli ambicióznejšie štrukturálne reformy," povedal k správe podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa komisára pre ekonomiku a financie Pierra Moscoviciho ale zostáva oživovanie nerovnomerné a táto rozdielnosť je podľa neho kľúčovou úlohou, ktorú musí EÚ riešiť. Miera nezamestnanosti by v EÚ mala tento rok klesnúť na osem percent a budúci rok na 7,7 percenta, čo by bolo najmenej od konca roka 2008. V eurozóne sa má tento ukazovateľ do budúceho roka znížiť na 8,9 percenta, najnižšie od začiatku roka 2009. Pri inflácii, ktorej vývoj má kľúčový vplyv na menovú politiku Európskej centrálnej banky, komisia konštatovala za posledné mesiace výrazný vzostup, ten bol ale podľa nej len dočasným dôsledkom drahšej ropy. Tento rok tak miera inflácie v eurozóne vzrastie na 1,6 percenta z vlaňajších 0,2 percenta, budúci rok ale oslabí na 1,3 percenta. Podobný vývoj čaká Brusel v celej EÚ, kde by sa mala inflácia budúci rok stabilizovať na 1,7 percenta.
zdroj: hnonline.sk