Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!