Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Na to, aby sa niečo očistilo, sa iné musí zašpiniť.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.