Kolaps americkej SVB nepredstavuje riziko pre Európu, ubezpečil eurokomisár
14. 3. 2023
Dve z najväčších ekonomík EÚ, Francúzsko a Nemecko uviedli, že kolaps nepredstavuje žiadne riziká pre ich finančné systémy. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. TASR správu prevzala z AFP.
"Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko," povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, ako európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli. Uviedol pritom, že vplyv zániku SVB na svetové trhy je "predvídateľný", ale pripomenul, že vplyv je jedna vec a skutočné riziko nákazy je "vec iná". "Nemyslím si, že v súčasnosti máme v Európe reálne riziko nákazy," povedal. Gentiloni dodal, že Európska únia (EÚ) "monitoruje situáciu v úzkom kontakte s Európskou centrálnou bankou (ECB)".
SVB, kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre technologické startupy v Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom vyčerpaní vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad ňou prevzali kontrolu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie v rámci celej EÚ
26. 11. 2018
Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).
V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy. „Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,“ uviedol IFP. Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností. „Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ vysvetľuje IFP.
Brusel chce potrestať tvrdohlavé Taliansko
23. 11. 2018
Keď Taliani pred pár týždňami predložili Bruselu svoje rozpočtové plány na budúci rok, počítali s tým, že ich deficit stúpne z tohtoročných 1,8 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2019. A to je problém. Podľa európskych rozpočtových pravidiel totiž musia krajiny starého kontinentu držať schodok pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, no zároveň nesmú deficit zvyšovať. Aj keď rozpočtové pravidlá v minulosti bežne porušovali viaceré európske krajiny, teraz chce Európska komisia tvrdo zasiahnuť. Voči tretej najväčšej ekonomike eurozóny spravila včera vážny precedens: odštartovala disciplinárne konanie.
Dôsledok pre Taliansko môže byť veľmi tvrdý. Ak by komisia udelila krajine najvyšší možný trest, Taliani by museli zaplatiť pokutu až vo výške 0,2 percenta výkonu ekonomiky, čo v preklade znamená až 3,5 miliardy eur. A ak by Rím ani po tejto pokute nespolupracoval, Brusel by podľa spoločného európskeho pravidla o zodpovednom hospodárení musel zaplatiť až 0,5 percenta HDP, čo by predstavovalo takmer deväť miliárd eur.
Brusel urobil prvý krok k potrestaniu Talianska
22. 11. 2018
Európska komisia (EK) urobila prvý krok k disciplinárnemu potrestaniu Talianska za jeho expanzívny rozpočet na rok 2019. Komisia uviedla, že krajina neplní kritériá Európskej únie (EÚ) týkajúce sa znižovania dlhu. Preto spustí konanie pre nadmerný deficit, ktoré môže vyústiť až do pokuty pre Rím.
Talianska vláda plánuje v roku 2019 zvýšiť rozpočtový deficit na 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Predchádzajúci kabinet počítal v budúcom roku s poklesom schodku na 0,8 percent HDP. Podľa EK návrh rozpočtu zvýši štrukturálny deficit o 1 percento HDP namiesto toho, aby ho znížil o 0,6 percent HDP, ako požaduje legislatíva EÚ. EK v stredu predložila hodnotenie rozpočtových plánov krajín eurozóny. Potvrdila svoje predchádzajúce stanovisko, že taliansky návrh rozpočtu porušuje fiškálne pravidlá EÚ a že je "mimoriadne vážnym prípadom nesúladu" s pravidlami. EK preto spustí na základe vysokého dlhu procedúru pre nadmerný deficit.
Inflácia v EÚ zrýchlila
20. 11. 2018
Spotrebiteľské ceny v eurozóne aj v celej Európskej únii v októbri zrýchlili rast na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta. Uviedol to dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Rast cien je tak teraz výraznejší, než kde ho chce dlhodobo mať Európska centrálna banka (ECB). Vlani v októbri bola inflácia výrazne nižšia - v eurozóne predstavovala 1,4 percenta a v celej EÚ 1,7 percenta.
Najnižšia inflácia bola v septembri v Dánsku a Portugalsku, kde sa pohybovala tesne pod jedným percentom, naopak najvyššiu zaznamenali Estónsko a Rumunsko, kde presiahla štyri percentá. V porovnaní so septembrom ročná miera inflácie zvoľnila v ôsmich krajinách, v piatich zostala stabilná a v 14 krajinách vzrástla. Na raste inflácie v eurozóne majú najväčší podiel ceny energií s rastom o 10,7 percenta. Nasledujú potraviny, alkohol a tabak s 2,2 percenta a služby s 1,5 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, stúpla na 1,2 zo septembrových 1,1 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia vzrástla z 0,9 na 1,1 percenta.