Kolaps americkej SVB nepredstavuje riziko pre Európu, ubezpečil eurokomisár
14. 3. 2023
Dve z najväčších ekonomík EÚ, Francúzsko a Nemecko uviedli, že kolaps nepredstavuje žiadne riziká pre ich finančné systémy. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. TASR správu prevzala z AFP.
"Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko," povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, ako európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli. Uviedol pritom, že vplyv zániku SVB na svetové trhy je "predvídateľný", ale pripomenul, že vplyv je jedna vec a skutočné riziko nákazy je "vec iná". "Nemyslím si, že v súčasnosti máme v Európe reálne riziko nákazy," povedal. Gentiloni dodal, že Európska únia (EÚ) "monitoruje situáciu v úzkom kontakte s Európskou centrálnou bankou (ECB)".
SVB, kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre technologické startupy v Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom vyčerpaní vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad ňou prevzali kontrolu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Administratívna záťaž v EÚ sa zníži o 25 %
21. 9. 2009
Predseda Komisie José Manuel Barroso preberie kontrolu nad implementáciou záväzkov, ktorých cieľom je zjednodušiť a rozvíjať európske regulačné prostredie.
Zníženie administratívnej záťaže je jednou z priorít Barrosovej prvej Komisie a je kľúčovou súčasťou Lisabonskej stratégie a Small Business Actu (Zákona o malých a stredných podnikoch).
Zníženie nákladov pre malé a stredné podniky chce európska exekutíva dosiahnuť najmä redukovaním administratívnych prekážok. Vďaka tejto redukcii by sa byrokracia do roku 2012 mala znížiť o 25 %.
Iniciatíva má názov „Lepšia regulácia“, a aj keď zodpovednosť za ňu nesie komisár pre oblasť podnikania, predseda Barroso vyhlásil, že kontrolu preberie do vlastných rúk.
Zamerať sa chce najmä na oblasť verejného obstarávania, podnikových účtov a finančných služieb.
Revíziu lepšej regulácie by Európska komisia mala prezentovať koncom októbra.
Twitter hľadá inovatívne formy reklamy
15. 9. 2009
Twitter, najrýchlejšie rastúca mikro-blogová služba, hľadá spôsob, ako začať zarábať peniaze. V súlade so zámerom predávať reklamný priestor upravila minulý týždeň vo štvrtok podmienky poskytovania služby. Klasické bannery však predávať nechce, ale hľadá inovatívne formy reklamy.
Nové podmienky používania služby Twitter okrem reklamy prinášajú i zmeny v definovaní vlastníctva, API - aplikácie a SPAMu.
Po dvoch rokoch od svojho založenia teda Twitter vstupuje do fázy, kedy by mal začať prinášať zisk. Služba, ktorá svojim používateľom ponúka možnosť zdieľať neobmedzené množstvo správ v rozsahu 140 znakov, začne predávať reklamný priestor.
Pod otvorenými dverami zakladateľ Twitter myslel zavrhnutie klasického konceptu bannerovej reklamy a skúmanie možností, ako vytvárať relevantné prepojenia medzi užívateľmi Twitteru s obchodnou pridanou hodnotou.
Ak má zostať služba i naďalej bezplatnou pre jej používateľov, prechod k reklame je nevyhnutný. Twitter podľa comScore dosiahol v júni 2009 návštevnosť 44,5 mil. unikátnych prístupov.
Niektorí analytici sú však skeptickí a tvrdia, že reklama na sociálnych sieťach neprináša takú pridanú hodnotu ako v prípade tradičných portálov a webových stránok. Problémom je najmä postoj objednávateľov reklamy, z ktorých mnohí majú k myšlienke, že by sa ich logo alebo značka mali objavovať síce pri kontextovo relevantnom, ale predsa užívateľsky tvorenom obsahu, ktorý je nepredvídateľný a niekedy voči značke i potenciálne ofenzívny, rezervný postoj.
Iná skupina analytikov na druhej strane zdôrazňuje, že používatelia sociálnych médií na nich trávia veľkú časť svojho voľného času, čo vytvára príležitosť pre reklamu.
Hedge fondy sa chcú vyhnúť regulácii EÚ
11. 9. 2009
V snahe vyhnúť sa regulácii správcovia hedge fondov zakladajú vlastné investičné fondy. Začínajú vytvárať nový typ fondov, ktorý nespadá pod nové pravidlá prijaté Európskou úniou.
Európske hedge fondy, ktoré zhodnocujú peniaze odvážnych a bonitných investorov aj prostredníctvom radu rizikových operácií, sa snažia vyhnúť regulácii Európskej únie. Prišli na to, že ak vytvoria iný druh fondov, obmedzenia sa ich nedotknú.
Londýnska spoločnosť Cheyne Capital a spoločnosť Man Group sa rozhodli vytvoriť vlastné investičné fondy, ktoré budú podľa európskych pravidiel spadať pod Podniky kolektívneho investovania cenných papierov (PKIPCP). Investičné fondy PKIPCP boli vytvorené pre drobných investorov.
Fondu Správcovskej spoločnosti stačí zaregistrovať sa v jednej krajine a následne ho môže ponúkať vo všetkých štátoch únie. Tohto typu fondov sa pripravovaná regulácia netýka. Na rozdiel od hedge fondov sa budú nové fondy musieť viac otvoriť aj menším investorom.
Brusel od hedge fondov žiada predovšetkým viac transparentnosti. Predstavitelia fondov sa tomu bránia a tvrdia, že ak budú musieť pravidelne zverejňovať, kam investujú a aké riziko je s tým spojené, prídu o svoje know-how, ktoré ich odlišuje od konkurentov. Po zverejnení prvých návrhov regulácie uvažovali viaceré fondy, že sa presťahujú z krajín Európskej únie do nečlenských štátov, napríklad do Švajčiarska.
Sťahovanie fondov by najviac postihlo Veľkú Britániu. Londýnske firmy spravujú asi 80 % všetkých peňazí, ktoré v hedge fondoch majú Európania. Predstavitelia kráľovstva i mesta preto v Bruseli viackrát lobovali za zmiernenie nových pravidiel. Celkovo spravujú európske hedge fondy asi 300 miliárd eur.
Bankári bránia svoje odmeny
10. 9. 2009
Bankári svoj systém odmeňovania bránia a politickým lídrom odkazujú, že ich prémie krízu nespôsobili. Ale sú aj takí, ktorí si vinu priznávajú.
Výkonný manažment skupiny Credit Suisse Group AG, Morgan Stanley a Deutsche Bank AG spoločne vyhlásili, že svetový finančný systém potrebuje reformu. Napriek tomu bránia svoju kultúru odmeňovania, o ktorej kritici hovoria, že bankárov vedie k podstupovaniu priveľkého rizika.
Vo Frankfurte sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretla celá bankárska elita. Podľa zástupcu Credit Suisse systém odmeňovania sám o sebe krízu nespôsobil. Zástupca Deutsche Bank vyhlásil, že banky si nemôžu dovoliť, aby prišli o svojich „hviezdnych“ zamestnancov a upozornil, že vojna „o talenty" je v plnom prúde.
Banky reagujú na zvyšujúci sa tlak zo strany regulátorov, centrálnych bánk a vlád. Svojimi opatreniami chcú zabrániť znárodňovaniu finančných gigantov. Tŕňom oku sú už dlhší čas odmeny, ktoré bankári dostávajú za svoje aktivity. Vidina väčšieho zárobku ich ženie k tomu, aby podstupovali obrovské riziká.
Bankári vo svojom stanovisku však nie sú jednotní. Zástupca z Erste Group Bank AG sa domnieva, že vysoké prémie bankárov boli čiastočne zodpovedné za krízu a výkonná moc finančných inštitúcií musí rešpektovať znechutenie verejnosti.
Podobne zmýšľa aj zástupca HSBC. Bankári aj podľa neho urobili veľa prešľapov. Ciele, ktoré treba dosiahnuť na získanie prémií boli nastavené zle a nemyslelo sa na dlhodobé dôsledky.
Na víkendovom stretnutí skupiny krajín G20 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk navrhli regulačný rámec, podľa ktorého by banky mali odkladať viac zdrojov na horšie časy, okrem toho si chcú nechať vypracovať podrobnú správu za akých podmienok banky dávajú prémie.
Regulátori a politici sa zhodujú, že riskantné operácie, ktoré bankári s vidinou vysokých zárobkov podstupovali, boli jednou z hlavých príčin súčasnej krízy. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, ako ich budú obmedzovať.