Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska komisia predstavila balíček opatrení, ktorý má uľahčiť život podnikom
13. 9. 2023
Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti. Tie v posledných rokoch zasiahlo množstvo kríz, od pandémie COVID-19, cez vyššie náklady na energie spôsobené ruskou vojnou proti Ukrajine až po zvyšujúcu sa infláciu.
Jedným z hlavných predložených pravidiel je návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách. Ten má pomôcť zaistiť, aby podniky získavali svoje peniaze včas. Súčasťou balíka je aj smernica o zjednodušení daní pre malé a stredné podniky, ktoré sú zapojené do cezhraničnej činnosti.
Ako poznamenal server Politico, predstavenie balíčka úľav pre malé a stredné podniky bol jedným zo sľubov šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorom hovorila vo svojom minuloročnom prejave o stave Európskej únie. "Malé podniky by mali byť vďaka opatreniam vyplácané oveľa rýchlejšie, čo je dôležité najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby vyleteli nahor a iba 40 percent faktúr je zaplatených včas," dodal Politico. Podľa Európskej komisie súvisí každý štvrtý bankrot s tým, že nie sú včas platené faktúry.
Nariadení o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši komisia oneskorenie platieb, čo je nekalá prax, ktorá ohrozuje peňažné toky malých a stredných podnikov a bráni konkurencieschopnosti, píše sa v tlačovej správe. Nové pravidlá zrušia smernicu z roku 2011 o oneskorených platbách a nahradia ju nariadením. Návrh zavádza prísnejšie limity pre zaplatenie, maximálne do 30 dní, odstraňuje nejasnosti a rieši právne medzery v súčasnej smernici.
Podpora malých a stredných podnikov je jednou z kľúčových oblastí politík Únie. Práve od týchto podnikov závisí dlhodobá prosperita EÚ. Zhruba 24 miliónov európskych malých a stredných podnikov totiž predstavuje 99 percent všetkých podnikov v súčasnej dvadsaťsedmičke. Tieto podniky tiež vytvárajú dve z troch pracovných miest a prispievajú aj k fungovaniu lokálnych ekonomík. Okolo 42 percent malých a stredných podnikov sa nachádza v malých mestách alebo na dedinách.
S
Ekonomický rast eurozóny bude pomalší
12. 9. 2023
Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Dôvodom je negatívny vplyv inflácie na spotrebiteľský dopyt a fakt, že najväčšia ekonomika regiónu, Nemecko, sa tento rok dostane do recesie.
Komisia počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta. Ekonomika Európskej únie aj eurozóny porastie pomalšie, než sa predpokladalo, informujú agentúry DPA a Reuters. Európska komisia znížila prognózy rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku. Tiež počíta, že hrubý domáci produkt eurozóny tento rok stúpne o 0,8 percenta a v roku 2024 o 1,3 percenta. Ešte v máji očakávala expanziu o 1,1 percenta, respektíve o 1,6 percenta.
"Slabý domáci dopyt, najmä spotreba, ukazuje, že vysoké a stále rastúce spotrebiteľské ceny väčšiny tovarov a služieb si vyberajú väčšiu daň, než sa očakávalo v jarnej prognóze," uviedla Komisia vo svojich priebežných prognózach vývoja HDP a inflácie pre 5 najväčších ekonomík eurozóny." A to aj napriek klesajúcim cenám energií a mimoriadne silnému trhu práce, ktorý zaznamenal rekordne nízke miery nezamestnanosti, pokračujúcu expanziu zamestnanosti a rastúce mzdy," uviedla komisia.
Komisia predpovedá, že inflácia v eurozóne tento rok dosiahne 5,6 percenta a 2,9 percenta v roku 2024. To znamená, že tempo rastu cien v regióne zostane nad dvojpercentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky.
Vo svojich májových prognózach počítala v tomto roku s infláciou na úrovni 5,8 a v roku 2024 na úrovni 2,8 percenta. ECB od polovice roka 2022 rýchlo sprísňovala menovú politiku, aby zastavila rekordný rast cien, čím zdražila úvery pre ekonomiku. To je tiež dôležitým dôvodom zhoršenia prognóz rastu ekonomiky.
Polepšilo si Francúzsko či Španielsko. "Prudké spomalenie poskytovania bankových úverov ekonomike ukazuje, že sprísňovanie menovej politiky ovplyvňuje ekonomiku," uviedla EK.
S
Slovensko využilo z peňazí Európskej únie 11,08 miliardy eur z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur.
24. 8. 2023
Vyplýva to zo schváleného informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 18. augustu tohto roka a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR a Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Do marca 2024 zostáva vyčerpať 3,42 miliardy eur, z čoho pôjde 1,07 miliardy eur na podporu riešenia energokrízy, 107 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a 2,24 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov. Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov do 31. decembra tohto roka. Čerpanie eurofondov narástlo od 15. mája do 18. augusta tohto roka zo 70,03 % na 76,40 %.
Z dostupnej alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v objeme 315,26 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach FAST-CARE sprístupnených 330,79 milióna eur, zazmluvnených 302,68 milióna eur a vyplatených 208,40 milióna eur. Od 31. mája tohto roka sa zvýšilo kontrahovanie o 288,45 milióna eur a čerpanie o 208,21 milióna eur. Slovensko plánuje využiť disponibilné zdroje EŠIF v rámci operačných programov Integrovaný regionálny operačný program (IROP), Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra...
B
Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B