Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Nezvratným dôkazom, že inde vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, je, že sa nikdy nepokúsili s nami spojiť.

Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Mýliť sa je ľudské - a hlúpe.

Prečo hudba pri svadobnom obrade pripomína pochod gladiátorov? Zrejme preto, lebo manželstvo pochádza z neba. Ale odtiaľ pochádzajú aj hromy a blesky.

Muž nemôže mať všetko - aj teplú večeru, aj vernú manželku.

Nedostatky veľkej myšlienky sú vždy aspoň také veľké ako jej prednosti.

Najväčším prínosom vedy je, že sa jednoznačne podarilo dokázať, že všetko je mnohoznačné.

Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.