Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V
Investori čakajú, kým sa prejavia nové opatrenia banky
19. 3. 2021
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upozornila, že najnovšie opatrenia, ku ktorým ECB pristúpila s cieľom zmierniť negatívny vplyv pandémie nového koronavírusu, si vyžiadajú určitý čas, než sa výraznejšie prejavia.
ECB minulý týždeň oznámila, že "výrazne" zvýši objem nákupov dlhopisov v rámci svojho protipandemického programu PEPP, čím reagovala na zvyšovanie výnosov dlhopisov.
Lagardová však najnovšie uviedla, že chvíľu potrvá, než sa toto rozhodnutie výraznejšie prejaví na týždenných číslach o rozsahu nákupov aktív, na ktoré investori čakajú.
Investori sledujú týždenné údaje o nákupoch dlhopisov zo strany ECB, ktoré by mali naznačiť úsilie banky zmierniť náklady štátov eurozóny na obsluhu dlhu. Tie tlačia nahor najmä inflačné očakávania v USA.
Nervozita na trhoch podľa všetkého ešte vzrastie po tom, ako americká centrálna banka v stredu výrazne zvýšila prognózu rastu americkej ekonomiky v tomto roku, ako aj inflačné očakávania.
Ekonomika USA by podľa Fedu mala tento rok vzrásť o 6,5 percenta a infláciu očakáva na úrovni 2,4 percenta.
V predchádzajúcej decembrovej prognóze banka počítala s tohtoročným rastom na úrovni 4,2 percenta a infláciou na úrovni 1,8 percenta.
V
Slovensko bude mať v najbližších rokoch 34 miliárd z eurofondov
15. 3. 2021
Slovensko bude mať najbližšie roky z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Zhrnulo to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sociálnej sieti v infografike.
Ako vymenoval rezort, z nevyčerpaných fondov z programového obdobia 2014 – 2020 Slovensku ostáva 8,8 miliardy eur, ktoré treba minúť do konca roka 2023.
Ďalej na zmiernenie dosahov koronakrízy dostane SR z balíka REACT-EU 0,78 miliardy eur, ktoré sa takisto môžu čerpať do roku 2023.
Z plánu obnovy bude mať Slovensko k dispozícii 6,3 miliardy eur, ktoré treba použiť na investície a reformy, a minúť ich treba do roku 2026.
K dispozícii má Slovensko aj 0,46 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie, ktoré poslúžia na podporu regiónu hornej Nitry a Košického, Banskobystrického a Bratislavského kraja. Tieto peniaze možno využiť do roku 2029.
Z fondov kohéznej politiky EÚ dostane Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027 zhruba 12,85 miliardy eur, ktoré treba využiť do roku 2029.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky bude mať Slovensko k dispozícii 4,9 miliardy eur na dotácie pre farmárov, ktoré sa dajú využiť do roka 2029.
V
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
9. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V