Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ môže profitovať zo služieb v internetovom prostredí
7. 8. 2009
Krajiny EÚ majú vhodné predpoklady, aby sa transformovali na ekonomiky, ktoré aktívne využívajú a profitujú zo služieb poskytovaných v internetovom prostredí.
Konštatuje
to nová správa Európskej komisie. V niektorých smeroch však analýza protirečí
iným podobným štúdiám.
Správu
predstavila Európska komisia v utorok 4. augusta. Podľa správy je súčasný
stav nasledovný: 56 % Európanov používa internet pravidelne a 80 %
používateľov sa pripája cez širokopásmové linky.
Európska
komisia píše na svojej stránke, že tieto
štatistiky z Európy robia svetového lídra širokopásmového
internetu. Táto informácia je na druhej
strane v kontraste s tým, čo tvrdí analytický portál budde.com.au,
podľa ktorého má najvyšší počet širokopásmových služieb na obyvateľa. Na
začiatku roka 2009 bolo do širokopásmovej internetovej infraštruktúry
pripojených viac ako 90 % tamojších domácností.
Južná Kórea
predbehla EÚ aj v otázke budovania tzv.
sietí ďalšej generácie (NGN). Kým v
Európe sa téma optických sietí len otvára a diskutuje o tom, ako sa projekt
zaplatí, Južná Kórea takéto siete buduje. Dominantný telekomunikačný operátor KT chce aj napriek
svetovej hospodárskej kríze do roku 2010 prebudovať všetky svoje dátové siete
na optické vlákna.
Správa
Európskej komisie pokračuje, že Európa je svetovou mocnosťou aj v otázke
rozšírenia mobilných telefónov: Európa je prvým skutočným mobilným kontinentom,
kde existuje viac zákazníkov ako obyvateľov (podiel sa šplhá k 119 %).
Európska
digitálna ekonomika má obrovský potenciál prinášať vysoký zisk naprieč všetkými
sektormi. Aby sa ale táto výhoda premenila na udržateľný rast a tvorbu
pracovných miest, vlády musia preukázať líderstvo tým, že prijmú koordinované
politiky, ktoré prekonajú súčasné bariéry pre nové služby. Vyhlásila to komisárka, zodpovedná za
informačnú spoločnosť a médiá.
Až dve tretiny robotníkov podporovaných z EGF našli prácu
6. 8. 2009
Vlani globalizačný fond pomohol desiatim tisícom robotníkov. Podľa správy, ktorú prijala Komisia –novú prácu si našli dve tretiny z nich.
Lídri EÚ sa v
decembri 2005 zhodli na vytvorení Európskeho fondu pre vyrovnanie následkov
globalizácie a Komisiu požiadali, aby vypracovala pravidlá jeho fungovania.
Myšlienka podporného fondu využívaného v
prípadoch, že tlakom globalizácie dôjde k masívnemu prepúšťaniu pracovníkov, sa
zrodila po francúzskom a holandskom „nie“ Ústavnej zmluve a veľkej
reštrukturalizácii vo francúzskej pobočke firmy HP, ktorá viedla k citeľnému
znižovaniu počtu pracovných miest. Hoci
sa pôvodne viacero členských krajín postavilo proti návrhu, cestu k existencii
mu otvorila kompromisná dohoda o Finančnej perspektíve na roky 2007-2013.
Od roku 2007 bolo predložených dokopy 22 žiadostí v celkovom objeme 130
miliónov € určených na pomoc 29 tisícom
prepustených pracovníkov najmä v automobilovom, textilnom sektore a tiež výrobe
elektroniky, počítačov a domácich spotrebičov.
Podľa Komisia záujem o čerpanie pomoci pre robotníkov,
prepustených vplyvom globalizácie rastie. Vo svojej správe sa okrem počtu
podporenej pracovnej sily Komisia zaoberá aj jej opätovným návratom na nové
pozície. Vlani si našli prácu viac ako dve tretiny (69 %) z takmer desaťtisíc
robotníkov.
Komisár zodpovedný za zamestnanosť Vladimír Špidla upozornil okrem toho, že
prehodnotili pravidlá o poskytovaní pomoci a rozšírili ich tak, aby pomohli
zmierniť sociálne dôsledky globálnej krízy a pomôcť prepusteným rýchlo sa
prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu.
Katolícka cirkev sa obáva čarodejníc v kostoloch
4. 8. 2009
Znenie antidiskriminačnej smernice EÚ katolícku cirkev vo Veľkej Británii znepokojilo. Obáva sa, že princíp rovnosti príležitostí v prístupe k službám spôsobí, že po kostoloch im budú behať čarodejnice.
Európska komisia návrh
smernice o rovnakom zaobchádzaní zverejnila v júli 2008. Cieľom smernice je zabezpečiť uplatňovanie
princípu rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vierovyznanie,
svetonázor, zdravotné postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu v oblastiach mimo
zamestnania (sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť, sociálna podpora,
vzdelanie, prístup k tovarom a službám vrátane bývania). Európsky parlament podporil návrh 2. marca
2009 pomerom 306 za a 227 proti.
Smernica dopĺňa tri doteraz existujúce smernice. Smernicu o diskriminácii založenej na rasovom či
etnickom pôvode v rámci pracovného trhu aj mimo neho, smernicu o diskriminácii
na pracovnom trhu a smernicu o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami.
Podľa katolíckych biskupov
v Británii nová smernica môže viesť k obmedzeniu náboženskej slobody
katolíkov.
V stanovisku Konferencie
katolíckych biskupov Anglicka a Walesu sa uvádza, že v niektorých situáciách
sa nebude dať vyhnúť tomu, aby na seba narazili vzájomne nekompatibilné práva
rôznych skupín.
Vo výhradách sa
tvrdí, že ak smernica nie je schopná
zabezpečiť spôsob, ako vyvážiť tieto konkurujúce si práva, existuje riziko, že
pri praktickej implementácii sa môže zo smernice stať nástroj utláčania jednej
skupiny oproti inej. Niektoré nátlakové skupiny podľa nich môžu smernicu využiť
na to, aby umlčali prejavy názorov,
s ktorými nesúhlasia s odôvodnením, že sa nimi cítila byť dotknutí
v duchu smernice.
Homosexuáli podľa
biskupov budú môcť argumentovať tým, že
ich uráža učenie katolíckej cirkvi o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia
a ateisti môžu zase prehlásiť, že
ich urážajú umelecké diela s náboženskou tematikou.
Na druhej strane
ale biskupi priznávajú aj to, že katolíci by mohli podľa tejto logiky smernice
tvrdiť, že sa cítia byť dotknutí pochodmi „gay pride“. Biskupi legislatíve vyčítajú, že necháva veľký priestor subjektívnemu
výkladu.
Rozdielny prístup
k niektorým osobám by podľa anglických a waleských biskupov nemal byť
považovaný za diskrimináciu, pokiaľ ide o konanie náboženskej organizácie
v súlade s jej náukou.
Ilustrujú to príkladom,
že keď smernica EÚ zakazuje diskrimináciu v prístupe k tovarom
a službám, na jej základe mohol byť potrestaný i katolícky kňaz,
ktorý odmietol prenajať priestory kostola skupine čarodejníc. Veľká Británia má
totiž bohatú tradíciu novopohanských spirituálnych spoločenstiev, ktoré sa
venujú predkresťanským rituálom oslavujúcich Zem a odmietajúcich patriarchálne zriadenie.
Desať odporúčaní pre dovolenkárov
3. 8. 2009
Európska komisia pre európskych dovolenkárov vydala desať odporúčaní, ktoré by mali mať na pamäti pred cestou do zahraničia.
Európsky komisár
zodpovedný za dopravu ich prezentoval ako
dokument „EÚ Top 10 pre pasažierov“. Väčšina odporúčaní vychádza z
predchádzajúcich iniciatív. Ich zaradenie do balíka je demonštráciou, že Komisia
pracuje na tom, aby Európanom uľahčila život.
V rámci prvého odporúčania sa Komisia snaží dostať do povedomia európske
pohotovostné číslo 112. Prístupné je zadarmo prostredníctvom mobilných aj pevných
telefónov. Európania však podľa
prieskumov nie sú o tejto službe dostatočne informovaní.
Občanom Komisia ďalej pripomína, že jazda pod vplyvom alkoholu je hlavnou
príčinou nehôd na cestách v Európe. Maximálna
povolená hladina alkoholu v krvi je na úrovni 0.5 mg/ml. Pre začiatočníkov a
profesionálnych vodičov na úrovni 0.2 mg/ml. Za príklad však Komisia uvádza krajiny, kde je nulová tolerancia pre
konzumáciu alkoholu pri riadení automobilov (napríklad Švédsko).
Občania by si pred nákupom leteniek mali
overiť, či sa spoločnosť nenachádza na čiernej listine EÚ. Pri nedávnom
leteckom nešťastí jemenského airbusu pri Komorských ostrovoch vysvitlo, že počas
medzipristátí spoločnosť často menila lietadlá za opotrebovanejšie a tie potom
dokončili trasu. Napriek takýmto praktikám nie sú jemenské aerolínie na
európskej listine nebezpečných leteckých prepravcov.
Ešte stále je v platnosti bezpečnostné
opatrenie, ktoré obmedzuje celkový objem tekutín v príručnej batožine na jeden
liter, pričom maximálna veľkosť jednotlivého balenia je 100 mililitrov.
Obrovské množstvá konfiškovaných látok tekutej a gélovej povahy však sú dôkazom, že pasažieri tomu alebo nevenujú
pozornosť alebo majú tendenciu na to zabudnúť.
Leteckým pasažierom sa odporúča, aby si v prípade, pokiaľ im nebude
umožnené nastúpiť na palubu alebo im zrušia let, uplatňovali nárok na
kompenzáciu. Komisia okrem toho radí aj ako podávať sťažnosť v prípade
nespokojnosti. Brusel upozorňuje na právo cestujúcich nárokovať si náhradu aj v prípade,
ak im je zamedzené nastúpiť do lietadla pre podozrenie z nákazy chrípkou typu A
(H1N1).
Na pamäti okrem toho treba mať, že
leteckí prepravcovia nesmú na svojich webstránkach uvádzať zavádzajúce alebo
neúplné ceny leteniek a služieb.
Spotrebitelia majú právo vedieť, čo je zahrnuté v cestovnom balíku a za čo platia. V poslednom období sa mnohí sťažovali
napríklad na to, že prostredníctvom internetu kúpili lístky do neexistujúcich
destinácií.
Cestujúci sa v prípade stratenej batožiny môžu sťažovať a od aerolínií žiadať náhradu za
stratu alebo poškodenie do výšky 1,100 €.