Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európsku stratégiu výskumu a inovácie treba rozhýbať
9. 12. 2009
Inovačnú stratégiu EÚ treba zmeniť. Tvrdí to päť expertných výborov. Členovia piatich poradných skupín naliehajú na Európsku úniu, aby „radikálne zlepšila“ celkovú organizáciu v oblasti výskumu a inovácií a dlhodobé plánovanie. Odborníci na seminári v Európskom parlamente, organizovanom Science|Business, vyzdvihli päť kľúčových oblastí, v ktorých sa im podarilo dosiahnuť konsenzus o tom, ako zrenovovať infraštruktúru výskumu a vývoja.
Potreba tejto zmeny vyplýva z toho, že sa zmenil svet, trh je celosvetový, konkurencia v oblasti vedy rastie a inovácie sa stávajú najdôležitejším motorom rastu a zamestnanosti rozvíjajúcich sa krajín založených na poznatkovej ekonomike. V Európskej únii mnohé vedúce stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií potrebujú podstúpiť radikálne zmeny, povedala skupina v spoločnom prehlásení.
Experti požadujú, aby EÚ financovala programy zamerané na výskum „veľkých sociálnych výziev“, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Medzi radia i klimatické zmeny, alternatívne zdroje energie, zdravotnú starostlivosť pre starnúce obyvateľstvo, bezpečnosť a kohéznu politiku.
Potrebné sú aj nové siete, inštitúcie a stratégie zamerané na „otvorené inovácie“, či vyššia snaha na podporu mobility vedeckých pracovníkov a zavedenie jednotného celoeurópskeho patentu.
Skupiny odborníkov, z ktorých štyri ustanovila Európska komisia, tvrdia spolu s nezávislou skupinou, že vlády musia zvýšiť investície do vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácií - najmä v časoch fiškálnej prísnosti.
Na zosúladenie systému financovania Bruselom bude potrebné jednotnejšie myslenie a koordinácia medzi výskumnými programami a lepšia spolupráca medzi Bruselom a národnými vládami v tejto oblasti.
Záver spoločného prehlásenia vyzýva na otvorenú hospodársku súťaž v oblasti Európskych programov za účelom zvýšenia štandardov v rámci celej Európskej únie.
Hrozbou pre internet sú „sliedivé úrady“
8. 12. 2009
Vlády a firmy, ktoré tlačia na väčší monitoring aktivít na internete predstavujú údajne hlavnú hrozbu pre slobodu a demokraciu. Otec internetu Tim Berners-Lee, ktorý v čase, keď pracoval ako inžinier v CERN, Európskej organizácii pre atómový výskum, vynašiel World Wide Web zároveň tvrdí, že základná myšlienka slobody a otvorenej spolupráce, ktoré podčiarkujú univerzálnosť webu, je v súčasnosti pod silným tlakom.
Pri prednese svojho výročného prejavu k Scientific Technology Options Assessment (STOA) tiež povedal, že úrady uplatňujúce zákony, ktoré sa snažia monitorovať web za účelom boja proti závažnému zločinu, by mali žiadať o povolenie od nezávislého orgánu.
Vážne obavy vyslovil Berners-Lee, ktorý zároveň pôsobí ako profesor na Massachussetts Institute of Technology (MIT), tiež zo spoločností, ktoré hromadia údaje o pohybe jednotlivcov na internete, aby zistili, aký je profil užívateľov internetu.
Systémy, ktoré monitorujú každé kliknutie a vytvárajúce na základe toho profil užívateľa, sú podľa Bernersa-Lee veľmi škodlivé. Zdôraznil, že spolu s objemom a kvalitou osobných dát, ktoré musí človek na webe uverejniť, rastie strach o stratu súkromia.
Berners-Lee v Spojených štátoch robil kampaň za „neutralitu internetu“, aby zdôraznil, že internetový pohyb by mal ostať voľný a neobmedzený. Povedal, že web by nemal diskriminovať z dôvodov reklamy alebo politických dôvodov.
Zdôraznil zároveň, že ak má byť demokracia skutočne súčasťou internetu, je nevyhnutné, aby bola informácia doručovaná neutrálnym médiom. Kriticky sa vyjadril tiež na adresu spoločností, ktoré odpájajú internetové služby v prípade, že zákazníkov podozrievajú z nelegálneho zdieľania informácií.
Harmonizácia zákonníkov práce
7. 12. 2009
V rámci občianskej konzultácie občania navrhli, aby EÚ dôsledne presadzovala zmenšovanie rodových rozdielov na pracoviskách a tiež zjednotila pracovné podmienky v EÚ harmonizovaním zákonníkov práce.
Európske občianske konzultácie sú jednou zo šiestich paneurópskych iniciatív.
Cieľom týchto konzultácií je posilniť demokraciu, dialóg a debatu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Do konzultácie boli zahrnutú názory 1500 náhodne vybraných európskych občanov, ktorí sa zúčastnili národných diskusií. Poslednou z takzvaných regionálnych konferencií je Berlínska konferencia, na ktorej svoje myšlienky zdieľali experti, zástupcovia európskych inštitúcií a novozvolení europoslanci.
Svojich zástupcov na konferencii, ktorej ústrednou tematikou bola práca a podmienky v zamestnaní v dvadsaťsedemčlennej EÚ, malo sedemdesiat záujmových skupín z Nemecka, Slovinska, Českej republiky a Rakúska.
Ďalšou z tematických oblastí bola rodová rovnosť (rovnaký plat za rovnakú prácu). Delegáti poukázali na značné regionálne rozdiely. Navrhli, aby EÚ dôslednejšie presadzovala skresávanie týchto nepomerov.
Dohodnutým odporúčaním konferencie je návrh, aby Európska únia vytvorila rovnaké pracovné podmienky a pravidlá pre všetkých svojich občanov založené na harmonizovanom zákonníku práce.
Zdravotnú politiku Lisabon posilní
4. 12. 2009
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva zodpovednosť členských štátov za vlastný systém zdravotníctva potvrdzuje, rozvíja zároveň možnosti Európy podnikať kroky pri ochrane verejného zdravia.
Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia. Návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.
Ten istý článok Lisabonskej zmluvy hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali svoje zdravotné systémy. Cieľom tohto nového nástroja je zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb.
EÚ po novom zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. EÚ môže v takýchto prípadoch prijímať záväznú legislatívu. Táto legislatíva sa môže týkať napríklad štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie.
Lisabonská zmluva EÚ dovoľuje prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Aj keď nie sú právne záväzné, môžu pomôcť spolupráci pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.
Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (s výnimkou Poľska, Veľkej Británie a do budúcna aj Českej republiky). To znamená tiež právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ.