Investorov východnej Európy už neláka lacná pracovná sila. Lákadlom je výška štátnej pomoci
25. 9. 2023
Firmy si zostavujú zoznam faktorov, na základe ktorých si robia užší zoznam krajín vhodných na investovanie. Kritériá sa líšia podnik od podniku a odvetvie od odvetvia.
Krajiny strednej a východnej Európy stále lákajú nových investorov, pričom hlavným faktorom pri ich rozhodovaní už nie je doterajšia výhoda lacnejšej pracovnej sily. Investorov zaujíma najmä výška štátnej investičnej pomoci alebo pokrok pri prechode na využívanie zelenej energie. Vyplýva to z najnovšieho vydania príručky „Investície na zelenej lúke v strednej a východnej Európe“, ktorú vydala právnická spoločnosť CMS.
„Z našich skúseností pri poradenstve pre investorov vyplýva, že berú do úvahy nielen ekonomické faktory, ale napríklad aj bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej právny systém alebo členstvo v medzinárodných organizáciách. Slovensko má oproti okolitým štátom výhodu v tom, že už je členom eurozóny,“ uviedol partner CMS Slovensko Juraj Fuska.
O tom, či investor príde do danej krajiny, rozhoduje podľa CMS taktiež výška investičnej pomoci a jej načasovanie. Svoje požiadavky však majú aj vlády, napríklad žiadajú prísľuby pre budúce investície a ďalší rozvoj. „Okrem toho máme skúsenosť aj s tým, že vlády najmä na Slovensku žiadajú od investorov, aby do svojich projektov zabudovali aj prvok výskumu a vývoja alebo sa osobitne zamerali na vytvorenie technologických centier ako súčasť investičného projektu,“ objasnil Fuska...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomické rozdiely v rámci menovej únie znepokojujú ministrov
29. 1. 2010
Rozdiely v konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členmi eurozóny sa stále zvyšujú, čo začína vzbudzovať vážne obavy týkajúce sa fungovania menovej únie. Uvádza sa to v podkladoch pre stretnutie ministrov eurozóny, ktoré sa bude konať v polovici februára. Spomínaný materiál má k dispozícii nemecký denník Handelsblatt, ktorý o ňom informoval. Z utajovaného dokumentu už v pondelok (25. 1.) citoval nemecký týždenník Der Spiegel. Oboje noviny tvrdia, že bruselských expertov znepokojuje nielen situácia Grécka, ale aj ďalších krajín: Írska, Španielska, Portugalska a Cypru.
Ekonomické rozdiely v týchto piatich krajinách sú mimoriadne veľké, všetky majú výrazné problémy s medzinárodnou kokurencieschopnosťou cien a výrobných nákladov. Ako jediné doteraz začalo politické opatrenia uskutočňovať Írsko.
Podľa bruselských expertov patrí Slovensko spoločne s Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maltou, Slovinskom a Talianskom do druhej skupiny krajín, ktorých exportný sektor má štrukturálne slabiny vzbudzujúce obavy.
Z hľadiska konkurencieschopnosti majú relatívne silnú pozíciu iba štyri krajiny eurozóny - Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Aj tie však musia zlepšiť kvalitu svojich verejných financií, zreformovať trhy práce a podporiť domáci dopyt.
Tesne pred Vianocami Európska komisia (EK) predložila rozsiahlu správu týkajúcu sa konkurencieschopnosti členov eurozóny. Už počas januára euroskupina začala rokovať o prípadných politických dôsledkoch a po stretnutí naplánovanom na 15. februára by mala zverejniť svoje stanovisko k tejto záležitosti.
V návrhu vyhlásenia sa počíta s tým, že ministri financií prisľúbia "ambiciózne a komplexné" plány, ktorých súčasťou budú opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, trhu práce, trhov tovarov a služieb a úverových trhov.
Bezpečnosti internet bankingu môžu pomôcť staré dobré PINy
28. 1. 2010
Podľa Deutsche Bank do roku 2020 prejde k používaniu internet bankingu až šesťdesiat percent populácie Európskej únie. To núti bezpečnostných expertov k tomu, aby v súvislosti so zvyšovaním organizovaného zločinu na internete účinnejšie varovali užívateľov pred nástrahami súvisiacimi s ochranou osobných údajov.
Jeden z odborníkov na internetovú bezpečnosť varoval, že nie všetky banky sú si rovné a EÚ by mala prijať viac pravidiel na zvýšenie bezpečnosti internet bankingu. Vystríha, že v získavaní osobných údajov od spotrebiteľov sú podvodníci čoraz lepší, preto banky potrebujú neustále sa vyvíjajúcu internetovú (a teraz aj mobilnú) bezpečnostnú stratégiu, ktorá bude o krok vpred pred zločincami.
Kritici smernice o platových službách zase namietajú, že málo hovorí o ochrane údajov – najmä vzhľadom na narastajúci objem platieb uskutočnených cez mobil alebo internet. Smernica pre celú EÚ/EHS vrátane Švajčiarka vytvára rovnaké pravidlá a práva na domáce a zahraničné platby, no doposiaľ ju naplno neimplementovalo 11 krajín.
Organizovaný zločin na internete patrí k rýchlo sa rozvíjajúcim odvetviam. Sústreďuje sa najmä na sektor cestovania a zábavy, v ktorom zločinci používajú kreditné karty na nákup produktov.
Databázy spoločností spracujúcich platby sú nanajvýš zraniteľné a je potrebný spoločný postup EÚ v oblasti ochrany údajov vo všetkých členských štátoch.
Spomínaná smernica EÚ rozširuje poskytovanie platových služieb aj na nebankové spoločnosti, akými sú verejné služby či mobilní operátori a tieto inštitúcie, ktoré nemajú rovnakú úroveň dohľadu a kapitálu na svojej súvahe, budú musieť byť oveľa obozretnejšie v sprostredkovaní platieb.
Európska únia by tento rok mala zrevidovať svoje príručky v oblasti ochrany údajov. Preto predstavitelia EÚ v súčasnosti študujú spôsoby ako používateľov upozorňovať na porušovanie ochrany údajov.
Kým boj s organizovaným zločinom na internete nie je doriešený, najlepším súčasným dostupným riešení sú staré dobré elektronické čipy a PINy, ktoré sú dostupné na platobných kartách.
PINy a čipy, ktoré sa používajú v platobných termináloch a tiež v obchodoch, sa zároveň využívajú aj pri internetových transakciách a takmer natrvalo tým zabraňujú podvodom.
DPH pre erotické centrum
27. 1. 2010
Podľa majiteľa erotického centra v belgických Bruggách by sa jeho videokabínky mali posudzovať ako kino a teda by sa na ne mala vzťahovať nižšia 6-percentná DPH. Podľa miestnych úradov však ide o „automatizované rekreačné zariadenie“, na ktoré sa uplatňuje 21-percentná DPH. Belgický súd prípad posunul na Európsky súdny dvor.
Riešenie tohto kuriózneho prípadu je teraz na ňom. Šiesta európska smernica o DPH umožňuje aplikovať nižšiu sadzbu, ako je európske 15-percentné minimum v prípade kín a iných kultúrnych služieb. Za premietanie v kinách sa podľa belgických zákonov premietanie účtuje 6-percentná daň.
Erotické centrum BVBA, ktoré prevádzkuje videokabínky, kde sa po vhodení mincí dajú v súkromí sledovať filmy pre dospelých, tvrdí, aj na jeho služby by sa mala vzťahovať nižšia sadzba. Belgické úrady s tým však nesúhlasia. Sex-shop podľa nich nie je kinom, ale „automatizovaným rekreačným zariadením“ a to musí podľa zákona svojim zákazníkom účtovať vyššiu 21-percentnú daň.
Belgický súd preto prípad posunul na Európsky súdny dvor, ktorý zajtra (28. januára) začne prejudiciálne konanie, kde sa bude hľadať odpoveď na otázku, či za kino možno považovať aj „kabínu, ktorá pozostáva z uzamknuteľného priestoru, v ktorej je miesto len pre jednu osobu, ktorá v nej môže za poplatok sledovať na televíznej obrazovke filmy, pričom sama spúšťa projekciu filmu vhodením mincí, môže si voliť z rôznych filmov a počas doby, za ktorú si zaplatila poplatok, môže voľbu sledovaného filmu meniť“.
Poľnohospodárska politika EÚ
27. 1. 2010
Podľa štúdie, ktorá bola vytvorená na podnet Európskej komisie, dobre zameraná poľnohospodárska politika s jasnými cieľmi a dostatočnými rozpočtovými prostriedkami bude nevyhnutná na to, aby sa verejné statky dali zabezpečiť v súlade s očakávaniami spoločnosti.
Prvýkrát o koncepte tvorby „verejného statku“ ako hlavného cieľa poľnohospodárskych platieb po roku 2013 diskutovali európski ministri zodpovední za oblasť poľnohospodárstva minulý rok. Vtedy zdôraznili, že koncept treba dôkladne definovať skôr ako sa o ňom začne ďalej rokovať. Európska komisia touto úlohou poverila Inštitút pre európsku environmentálnu politiku.
Výsledkom je štyristostranová štúdia. Komisia upozorňuje, že závery nemusia byť odrazom jej vlastných názorov. Dokument sa zameriava na desať environmentálnych a sociálnych verejných statkov poskytovaných európskymi poľnohospodármi. Ide o tieto verejné statky:
• poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou,
• biodiverzita farmárskej pôdy,
• kvalita vody,
• dostupnosť vody,
• funkčnosť pôdy,
• zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita,
• obmedzovanie emisií skleníkových plynov,
• kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu.
Autori zdôrazňujú, že schopnosť produkovať tieto statky je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od rozdielnych klimatických zón. Upozorňujú tiež, že kým jedny statky majú cezhraničný charakter, iné len lokálny a regionálny.
Preto súčasná Spoločná poľnohospodárska politika farmárov zaväzuje k spĺňaniu určitých štandárd, týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti potravín či zdravia zvierat. Len tak bude možné nárokovať si priame platby, ktoré prispievajú k podpore hospodárskej životaschopnosti farmárov a slúžia ako základ pre cielenejšie opatrenia.
Nový koncept reformy poľnohospodárskej politiky by mala Komisia zverejniť v druhej polovici roku 2010. V polovici roku 2011 by mala Komisia ministrom predložiť na prerokovanie formálne legislatívne návrhy reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.