Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia
13. 6. 2019
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu rozhodla o tom, že Bratislava sa stane sídlom Európskeho orgánu práce (ELA). Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšsko a Cyprom.
Sídliť by podľa Rezortu práce mal v okolí autobusovej stanice a novej výstavby biznis centra na Landererovej ulici. Hlavným poslaním ELA bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií a zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.
Grécko možno nesplní tohtoročný cieľ s primárnym prebytkom
12. 6. 2019
Uviedol to v utorok guvernér gréckej centrálnej banky, necelý týždeň po tom, ako Európska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s daňovými škrtmi a príspevkami pre dôchodcov, o ktorých rozhodla odchádzajúca vláda.
Guvernér Jannis Sturnaras na investičnej konferencii v Aténach povedal, že Grécko dosiahne tento rok primárny prebytok (rozpočtový prebytok očistený o náklady na obsluhu dlhu) pravdepodobne na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s veriteľmi však malo Grécko dosiahnuť primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP. Grécky parlament krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) schválil zníženie dane z pridanej hodnoty a odsúhlasil aj ďalšie financie pre dôchodcov. Vo voľbách do EP však vládnuca strana Syriza neuspela a v reakcii na porážku premiér Alexis Tsipras požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb. Tie sa uskutočnia 7. júla, zatiaľ čo pôvodne sa voľby mali konať v októbri.
EÚ chce konkurovať veľmociam
10. 6. 2019
V Európe vznikne osem centier pre super počítače. Európska únia (EÚ) chce týmto spôsobom dobehnúť stratu, ktorú má v rámci technického konkurenčného boja voči krajinám, ako sú Čína, USA alebo Japonsko. Prvé centrá by sa mali začať používať v druhej polovici 2020, pričom budú prepojené vysokorýchlostnou sieťou, uviedla v piatok Európska komisia (EK). Celkovo by sa do centier malo investovať 840 miliónov eur.
Centrá majú byť umiestnené v Sofii v Bulharsku, slovinskom Maribore, v Ostrave v Česku, španielskej Barcelone, portugalskom regióne Minho, luxemburskom Bissene, Kajaani vo Fínsku a v talianskej Bologne. Tieto centrá by mali poskytovať výpočtovú techniku 800 vedeckým a priemyselným oblastiam využitia. Za plánmi stojí EK, členské štáty Únie a záujmové združenia z EÚ. Cieľom je vybudovanie európskej infraštruktúry pre vysoko výkonné počítače. "Tieto pracoviská poskytnú našim výskumníkom prístup k super počítačom svetovej triedy, ktoré predstavujú strategické zdroje pre budúcnosť európskeho priemyslu," uviedol podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip. EÚ si sľubuje predovšetkým výhody v sektore zdravotníctva, meteorológii a klimatického výskumu rovnako ako kybernetickej bezpečnosti. Aktuálne sú európski výskumníci podľa EK odkázaní na zahraničné výpočtové kapacity. Super počítače by mali umožniť vedcom väčšiu nezávislosť pri ich práci.
Hrozí kolaps pekárenského priemyslu v Európe
10. 6. 2019
O alarmujúcom stave diskutovali pekári zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Chorvátska a Rumunska so zástupcami Medzinárodnej pekárenskej organizácie (UIBC). Problematickými vidia čerpanie eurofondov.
Zhodli sa, že súčasný ekonomický stav odvetvia a samotných spoločností je v aktuálnom nastavení dlhodobo neudržateľný. Ako ďalšie problémy vnímajú nekalé obchodné praktiky, neprimeraný tlak na nízke ceny zo strany silných hráčov v maloobchode, nárast spotreby mrazených produktov na úkor čerstvého pečiva, veľmi nízke mzdy, chýbajúce financie na investície a neatraktivita odvetvia pre mladých. S pozitívnym statusom zo stretnutia odišlo práve Slovensko. Dôvodom je novela zákona, ktorá bojuje proti nekalým praktikám v obchode a ktorá je vnímaná za najprogresívnejšiu v rámci európskych krajín.