Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dohovor primátorov európskych miest o znížení emisií
11. 2. 2009
Viac ako 350 primátorov európskych miest sa včera zaviazalo implementovať prísnu emisnú politiku, ktorá umožní znížiť emisie CO2 nad rámec klimatických cieľov EÚ.
Komisia predpokladá, že redukcia emisií v mestách
o 20 % by mala rovnaký efekt, ako keby sa napríklad každý rok zalesnila plocha
s rozlohou väčšou ako Maďarsko. Každé mesto, ktoré sa pripojí k dohovoru, musí
do roka predložiť energetický akčný plán. V prípade nenapĺňania cieľov môžu byť
mestá z Dohovoru vylúčené.
K Dohovoru sa pripojili mestá z 24 krajín EÚ (okrem Českej
republiky, Malty a Slovinska), ďalej
mestá zo Švajčiarska, Nórska, Ukrajiny,
Chorvátska, Turecka a Bosny a Hercegoviny. Záujem o zapojenie do
procesu vyslovili aj mestá z USA, Argentíny a Nového Zélandu.
Slovenské mestá zatiaľ
zastupuje iba Nitra a Moldava nad Bodvou.
EÚ bojuje s Ruskom o lojálnosť východoeurópskych štátov
11. 2. 2009
Rusko a Európska únia si konkurujú v pomoci krajinám vo východnej Európe. Výška pomoci rozhoduje o tom, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy.
Predseda
Rakúskej federálnej hospodárskej komory je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne
zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovanala dlhodobý
vplyv Ruska v týchto regiónoch.
Spoluprácu a solidaritu medzi národmi označil za kľúčovú požiadavku
stability východnej Európy.
Okrem zvýšenia finančnej pomoci navrhovaný balíček pomoci
obsahuje aj ďalšie opatrenia:
- Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných
záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy.
- Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru
spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v
prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má
rozpočtový problém s ich financovaním.
- Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní
úrokovej sadzby.
- Európska investičná banka by mala zvýšiť objem
prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a
stimulovať tak investície v tomto regióne.
Na spoluprácu vyzval európske krajiny aj zástupca Poľska.
Európska digitálna knižnica Europeana
10. 2. 2009
Ministerstvo kultúry sa v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti zameria aj na modernizáciu a digitalizáciu fondových a pamäťových inštitúcií.
Hlavným cieľom opatrení je zachovanie a digitalizácia
kultúrneho dedičstva a podpora výskumu a vývoja v oblasti kultúry.
Digitalizovaný obsah sa stane súčasťou fondu Európskej digitálnej knižnice
Europeana.
OECD vyradila Slovensko zo zoznamu tzv. klasifikovaných krajín
10. 2. 2009
Podľa najnovšieho hodnotenia OECD Slovensko dosiahlo pri meraní rizika splácania úverov pre zahraničných obchodných partnerov rating "0". Vďaka tomu nie je viac v zozname tzv. klasifikovaných krajín. Slovensko dosiahlo maximálnu úroveň ratingu.
Krajiny
dostávajú pri hodnotení rating od 1 do 7, pričom platí, že čím nižšia hodnota,
tým menšie riziko. Z 32 hodnotených krajín je Slovenskou jedinou krajinou,
ktorá si polepšila.
Podľa generálneho sekretára OECD napriek zníženiu odhadu
rastu Slovensko bude jednou z mála krajín, ktorých ekonomika zaznamená
pozitívnu hodnotu rastu napriek prebiehajúcej kríze.