Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Prepúšťanie na dôchodok môže fungovať ako nástroj sociálnej politiky
9. 3. 2009
Súdny dvor objasnil podmienky, za ktorých zamestnávatelia môžu zamestnanca prepustiť na dôchodok a nebude to považované za diskrimináciu.
K diskriminácii pre vek nedôjde v prípade, že pôjde o primeraný spôsob na dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy.
Smernica EÚ pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a
povolaní zakazuje diskrimináciu kvôli veku. Diskrimináciou nie sú výnimočné
rozdiely v zaobchádzaní pre vek, ak sú objektívne a primerane odôvodnené
oprávnenými cieľmi sociálnej politiky.
Podľa britského práva, ktoré z tejto smernice vychádza, zamestnanci, ktorí
dosiahli štandardný dôchodkový vek stanovený ich zamestnávateľom alebo v inom
prípade vek 65 rokov, môžu byť prepustení z dôvodu odchodu do dôchodku bez
toho, aby takéto zaobchádzanie bolo považované za diskriminačné. Zákon
neobsahuje osobitné ustanovenia pre tých, ktorí majú menej ako 65 rokov.
Charitatívne združenie The National Council on Ageing (Age Concern England),
ktoré podporuje blahobyt starších osôb napadlo zákon, pretože je podľa nich v
rozpore so smernicou a zle ju interpretuje.
Súd však rozhodol, že za diskrimináciu
pre vek nemožno považovať prípad, v ktorom ide o primeraný spôsob na
dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou
zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy. Súd tiež zdôraznil, že
nútený odchod do dôchodku nesmie byť dôsledkom znižovania výdavkov alebo stratégie
hospodárskej súťaže.
Slováci využívajú internet stále viac
6. 3. 2009
Internetová penetrácia dosiahla u nás v minulom roku 51,2 percenta, čo znamená 8,9-percentný medziročný nárast. V regióne strednej a východnej Európy toto číslo predstavuje mierny nadpriemer.
Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu, ktorý sa realizoval od septembra do
novembra 2008.
Prieskum zároveň ukázal, že na internet sa
každý deň pripája asi polovica online populácie. S rovnakým percentom ako
Slováci skončili Poliaci. Zo strednej a východnej Európy najviac obyvateľov
využíva internet v Estónsku - až 70 %. Z krajín Vyšehradskej štvorky Slovensko
predbehli Česi a Maďari s internetovou penetráciou zhruba o percento vyššou.
Prieskum potvrdil, že rastie aj počet
domácností, ktoré majú prístup na internet. Trend ukazuje, že internet sa stal pre mnohých súčasťou
súkromia a individuálnou záležitosťou. Ostatné spôsoby ako byť online -
napríklad pripájanie sa z práce, školy a verejných miest ako knižnice a internetové
kaviarne - už zrejme dosiahli svoj saturačný vrchol a ich význam relatívne
klesá.
Európska centrálna banka opäť znížila úroky v eurozóne
6. 3. 2009
Tie sa tak dostali na svoje historické minimum 1,5 %. Znamená to, že vklady v bankách začnú vynášať menej. Nie je však pravdepodobné, že rovnako rýchlo zlacnejú aj úvery.
Od októbra minulého roku ECB znížila základnú sadzbu už
piatykrát. Snaží sa tak podporiť nepriaznivú ekonomickú situáciu, do ktorej sa
krajiny eurozóny dostali. Podľa včerajšej správy štatistického úradu Eurostat
sa Euroklub prepadol v poslednom štvrťroku 2008 o 1,3 percenta.
V prípade ďalšieho poklesu úrokov k hranici 1
% bude treba očakávať iné neštandardné
metódy uvoľňovania menovej politiky.
Barroso odmietol finančnú reformu
5. 3. 2009
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ukončil špekulácie o zriadení európskych dlhopisov, návrh na zjednodušenie prístupového procesu do eurozóny zamiestol a vylúčil aj vytvorenie jediného dozorného orgánu pre celú EÚ.
Napriek tomu, že komisár pre hospodárske
záležitosti Joaquin Almunia k emisii spoločných európskych dlhopisov ešte
začiatkom týždňa zaujal pozitívne
stanovisko, predseda EK túto myšlienku dôrazne zavrhol.
Barroso nepovažuje za užitočné špekulovať o možnostiach, ktoré nemajú šancu
uspieť. Svojím vyhlásením reagoval na žiadosť
niektorých štátov a tlak médií o zmene prístupových podmienok do
eurozóny.