Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Klimatický a energetický legislatívny balík
7. 4. 2009
Ministri krajín EÚ sa dohodli na definitívnom znení klimatického a energetického balíka.
Balík
stanovuje niekoľko hlavných cieľov:
- zníženie tvorby emisií CO2 o 20 % v
porovnaní s úrovňou v roku 1990,
- podporu obnoviteľných
zdrojov energie a zvýšenie ich podielu na energetickej skladbe EÚ na 20
%,
- emisný limit pre tvorbu
CO2 na kilometer jazdy osobného automobilu,
- podporu biopalív
(obnoviteľných zdrojov energie).
Skupina G20 ukázala jednotu
5. 4. 2009
Skupina G20, zložená z rozvinutých a rozvojových krajín ukázala na práve skončenom summite jednotu a dohodla sa, že 1,1 bilióna USD bude použité na boj proti hospodárskej kríze a vytvorenie prísnejších pravidiel pre finančný trh, aby sa podobná situácia už nezopakovala.
Prezident Barack Obama odmietol, že by medzi
predstaviteľmi G20 boli rozdielne názory.
Okrem prijatia série bezprecedentných krokov
na podporu rastu a zamedzeniu tomu, aby k podobnej kríze už nedošlo, bol
odsúdený protekcionizmus, ktorý by krízu mohol ešte zhoršiť.
Podľa analytikov summit presiahol všetky
očakávania a politici sa na ňom vydali smerom k tvorbe nového svetového
poriadku.
Svetové hospodárstvo by prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a
ostatných inštitúcií malo získať podporu vo výške 1,1 bilióna USD.
Schválenie prísnejšej regulácie a dozoru a
tiež vytvorenie kontrolnej organizácie - Rady finančnej stability uvítali Nemecko
a Francúzsko. USA naopak potešilo rozhodnutie skoncovať s érou bankového
tajomstva a prísneho postupu voči nespolupracujúcim jurisdikciám a daňovým
rajom.
Cezhraničné poplatky MasterCard sa znížia
3. 4. 2009
Mnohostranné cezhraničné medzibankové poplatky (multilateral interchange fees - MIF) sa účtujú za každú transakciu, ktorú urobí spotrebiteľ so svojou kartou. Poplatky vplývajú aj na ceny produktov, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zakúpené kartou.
V EÚ sa každý rok priemerne uskutoční 23 miliárd platieb prostredníctvom
kariet. Podľa asociácie EuroCommerce to znamená celkový objem poplatkov vo
výške 12 miliárd eur. Európska komisia doteraz mohla zasiahnuť len v prípade
cezhraničných transakcií – napríklad, keď francúzsky turista použije kartu v
Amsterdame. Podľa exekutívy však tieto
poplatky predstavujú len 5 % z celkového objemu. Tieto poplatky sú podľa
komisie užitočné len pokiaľ majú primeranú výšku. Komisárka pre hospodársku
súťaž dlhodobo kritizuje dvoch hlavných platobných operátorov – Visa a
MasterCard – za výšku ich poplatkov.
MasterCard dostala ultimátum v decembri 2007 – buď zníži poplatky, alebo
zaplatí pokutu. Spoločnosť Visa vyšetrujú od marca 2008.
Európsku komisiu zaujíma ochrana súkromia na internete
1. 4. 2009
Preto upzorňuje spoločnosti ako Google či Yahoo, aby svojim užívateľom vo väčšej miere garantovali ochranu súkromia pred cielenou reklamou, inak Brusel pristúpi k ďalším reguláciám.
Podľa komisárky zodpovednej za ochranu
spotrebiteľa nie je súčasný stav ochrany súkromia užívateľov internetu
uspokojivý.
Komisárka skratku www premenovala z „world
wide web“ na „world wild west“.
Vidí
tri zásadné príčiny, pre ktoré sa medzinárodná sieť mení na „divoký
západ“:
- možné porušenia pravidiel pre ochranu
súkromia,
- využívanie „nátlakovej“ reklamy,
- komerčná diskriminácia.
Kontextová reklama
Komisárka poukázala najmä na známu prax IT
spoločností, ktoré prevádzkujú
interaktívne online služby a poskytujú kontextovú reklamu, zbierať a dlhodobo
uchovávať nielen identifikačné informácie o užívateľoch, ale aj údaje o ich
návykoch a zvyčajnom správaní sa vo virtuálnom svete.
V sofistikovanosti technológií pre zbieranie
informácií o uživateľoch je lídrom
americký gigant Google. Návštevníkov dnes už neidentifikuje len podľa toho, čo
vyhľadávajú, ale aj podľa toho, aké stránky navštevujú. Zvyky spotrebiteľov umožňuje monitorovať
nástroj AdSense pre poskytovanie kontextovej reklamy, ktorý je rozšírený na
mnohých stránkach a portáloch. S ohľadom
na užívateľské zvyky jednotlivcov sa výber cieľovej skupiny stáva čoraz viac všadeprítomným
a spotrebitelia sú preto pochopiteľne znepokojení.
Schyľuje sa k ďalšej regulácii?
Komisárka jasne vyjadrila svoj postoj k
prijatiu tvrdého prístupu k
poskytovateľom online reklamy. Jej názor v rámci Európskej komisie nie je však
jediný. Komisár, zodpovedný okrem iného
i za uplatňovanie smernice e-Commerce, by zase radšej online reklamu podporil,
aby sa tak zvýšil záujem o nakupovanie cez internet.
Vynútenie pravidiel pre ochranu súkromia na
internete je v pôsobnosti členských krajín.
Ak však Brusel bude chcieť ovplyvniť trh s
kontextou reklamou, musí tak urobiť prostredníctvom komisárky, zodpovednej za
oblasť konkurencie.