Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Päť cieľov, deväť iniciatív
25. 2. 2010
Koordináciu hospodárskej politiky medzi členskými štátmi chce posilniť Európska komisia prepojením programov fiškálnej stabilizácie s výdavkami na oblasti s vysokým potenciálom rastu (výskum a vývoj či vzdelávanie).
Návrh desaťročného hospodárskeho plánu Európa 2020 by mal byť zverejnený 3. marca. Európska komisia zdôrazňuje, že osobitne v eurozóne by sa členské štáty mali stať viac vnútorne závislými.
Ukázalo sa, že reformy alebo ich nedostatok v jednej krajine vplývajú na výkon všetkých ostatných. Komisia naráža na problémy Grécka, ktoré vyvolali špekulatívne útoky na euro.
Exekutíva zdôrazňuje, že svoju pridanú hodnotu EÚ ukázala pri riešení globálnych výziev počas hospodárskej krízy, keď dokázala jednotne konať pri stabilizovaní bankového systému a prijímaní európskeho plánu hospodárskej obnovy. Na druhej strane pripúšťa, že boli prijaté aj také opatrenia, ktoré členské štáty dostali na kolená, preto ich treba stiahnuť a posilniť finančnú stabilitu.
Fiškálnu konsolidáciu by väčšina členských štátov mala pocítiť už v roku 2011. Do roku 2013 musia mať všetky krajiny deficit pod úrovňou 3 %.
Komisia v rámci novej stratégie navrhuje prepojenie programov na fiškálnu konsolidáciu s oblasťami podporujúcim rast – vzdelávanie, výskum a vývoj, inovácie, investovaním do sietí (vysokorýchlostný internet a energetické prepojenie).
Návrh stratégie Európa 2020 obsahuje päť hlavných cieľov, ktoré sa v členských štátoch budú adaptovať tak, aby odrážali rôznu situáciu na národnej úrovni:
1. Zvýšenie zamestnanosti populácie vo veku 20 – 64 rokov zo súčasných 69 % na 75 %.
2. Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja zo súčasného 1,9 % HDP EÚ na 3 %.
3. Obmedzenie emisií CO2 o 20 % do roku 2020 a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %.
4. Zvýšenie podielu populácie vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným vzdelaním tretieho stupňa zo súčasných 31 % na 40 % v roku 2020.
5. Obmedzenie chudoby zo súčasných 17 % na zatiaľ nešpecifikované percento.
Mnohé z týchto cieľov sa objavili už v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť a ciele týkajúce sa obmedzenia emisií a obnoviteľných zdrojov už v rámci právne záväzných smerníc.
Okrem toho plán obsahuje aj deväť iniciatív – napríklad „Európsku inovačnú úniu" či novú priemyselnú politiku v ére globalizácie.
Veľkú Britániu dráždi materská dovolenka
24. 2. 2010
O predĺženie minimálnych štandardov pre materskú dovolenku sa tvrdo usiluje Európsky parlament. S veľkou pravdepodobnosťou však poslanci narazia na odpor niektorých štátov, najmä Veľkej Británie.
Včera v Európskom parlamente zažili déjà vu potom, čo Výbor pre práva žien podporil správu portugalskej socialistickej poslankyne Edite Estrelovej, ktorá požaduje zvýšenie minimálnej dĺžky povinnej materskej dovolenky v EÚ na 20 týždňov. Liberálni a stredopraví poslanci ten istý plán zamietli už minulý rok počas júnového zasadania.
Socialistická poslankyňa Estrelová verí, že história sa nebude opakovať a Parlament ju teraz podporí. Pre EurActiv po hlasovaní uviedla, že minuloročný neúspech má politické dôvody, pretože stredopraví poslanci nechceli túto citlivú záležitosť pred voľbami otvárať. Nový parlament však znamená novú situáciu.
Poslankyňa poukázala, že 19 členských krajín už má legislatívu týkajúcu sa tejto záležitosti a preto je potrebné ctiť si takýto zákon aj na európskej úrovni.
Rakúske banky budú platiť daň
23. 2. 2010
K ozdraveniu štátnych financií by mali prispieť odvody bánk do štátneho rozpočtu. Rakúsko bude určite mať bankovú daň, ale termín jej zavedenia ani ostatné okolnosti nie sú známe. Informáciu uviedol viedenský denník DiePresse.
Isté je, že daň bánk by mala priniesť do rozpočtu 500 miliónov eur a túto sumu nesmú ústavy preniesť na sporiteľov alebo dlžníkov.
Námietky bankárov proti zavedeniu dane veľmi oslabil fakt, že vlani - v silnom krízovom roku – banky vyplatili dividendy okolo 600 miliónov eur, hoci viaceré z nich prijali mimoriadnu pomoc vlády, ktorá im poskytla peniaze na 9-percentný úrok. Na voľnom trhu však úroky boli o polovicu vyššie.
Podľa rakúskeho kancelára Rakúsko zavedie túto daň aj samo, bez ohľadu na postoje iných členov eurozóny. Štátny rozpočet peniaze naliehavo potrebuje. Kancelár predpokladá, že daň sa začne platiť v roku 2011 alebo o rok neskôr.
Dohoda medzi Microsoftom a Yahoo!
22. 2. 2010
Európska komisia schválila prevzatie vyhľadávacej a reklamnej jednotky servera Yahoo! Googlom. Dohoda medzi oboma spoločnosťami vzhľadom na dominanciu spoločnosti Google na trhu s vyhľadávačmi neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže.
K schváleniu spojenia oboch spoločností v tejto oblasti napomohol údajne práve fakt, že Google v Európe ovláda veľkú väčšinu trhu s vyhľadávačmi, a spojením firiem by tak mohol vzniknúť dostatočne silný rival na to, aby túto dominanciu spoločnosti Google obmedzil.
Microsoft a Yahoo! dohodu o partnerstve na desať rokov podpísali minulý júl, no na vstup dohody do platnosti potrebovali súhlas EÚ a USA.
So schválením stále váhajú USA. Podľa agentúry Reuters by však americké ministerstvo spravodlivosti malo zlúčeniu dať zelenú už tento marec. Od spojenia v oblasti internetovej reklamy Google s Yahoo! v roku 2008 ustúpil práve kvôli tlaku amerického Ministerstva spravodlivosti.