Investori v eurozóne majú nižšiu dôveru v ekonomiku, rastú však ich očakávania
11. 10. 2023
K zlepšujúcim sa očakávaniam prispeli vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Investorom v eurozóne sa v októbri zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla. Dôvodom sú obavy z recesie v regióne a najmä v Nemecku, kde je ekonomická situácia naďalej slabá. No zároveň sa objavil malý lúč nádeje v podobe zlepšujúcich sa očakávaní.
Prispeli k tomu vyššie teploty a s tým spojený pokles cien energií, čo vyvoláva nádej, že plyn nebude túto zimu na prídel. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix, píše RTTNews. Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v októbri 2023 znížil na -21,9 bodu z -21,5 bodu v septembri, uviedol inštitút. Prieskum sa uskutočnil medzi 5. a 7. októbrom a zúčastnilo sa na ňom 1222 investorov.
Anketa ďalej ukázala, že čiastkový index očakávaní investorov v eurozóne tento mesiac vzrástol na -16,8 bodu z -21 bodov pred mesiacom. Je to jeho najvyššia hodnota od apríla. Toto zvýšenie však ešte nenaznačuje obrat k lepšiemu, upozornil Sentix. Záporná hodnota indexu znamená totiž, že investori považujú vyhliadky ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch za slabé.
Ale zároveň, čiastkový index súčasnej situácie v októbri klesol na -27 z -22 bodov v septembri. Dosiahol tak najnižšiu úroveň od novembra 2022. To signalizuje, že tendencie k recesii v eurozóne naďalej pretrvávajú, uviedol Sentix.
Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka sa medzitým v októbri zlepšila na -31,1 z -33,1 bodu v septembri. Ale Sentix poznamenal, že dvojbodový nárast indexu by sa nemal preceňovať, keďže situácia v najväčšej európskej ekonomike zostáva napätá a nachádza sa vo fáze recesie.
Svedčí o tom aj ďalší pokles indexu súčasnej ekonomickej situácie v Nemecku, už šiesty mesiac po sebe, a to zo septembrových -38,3 bodu na -39,5 bodu v októbri, čo je najmenšia hodnota od júla 2020. Index očakávaní sa však zvýšil na -22,3 z -27,8 bodu v predchádzajúcom mesiaci.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dlh európskych energetických firiem kvôli kríze prudko rastie
18. 7. 2022
Ak sa vyššie náklady firiem prenesú na spotrebiteľa, je pravdepodobné, že európske domácnosti budú za energie platiť aj 470 eur mesačne. Európske energetické spoločnosti sa výrazne zadlžujú, aby pokryli vyššie náklady spôsobené rastom cien ropy a zemného plynu.
Celkový dlh firiem stúpa od pandémie a tento rok už vzrástol na viac ako 1,7 bilióna eur. To je nárast o viac ako 50 percent oproti stavu pred rokom 2020, uviedla agentúra Bloomberg.
Najnovšie sa zdá, že nemecká spoločnosť Uniper, najväčší odberateľ ruského plynu, bude potrebovať asi deväť miliárd eur. Česká energetická spoločnosť ČEZ získa od štátu tri miliardy eur, aby zvládla energetickú krízu. Celý sektor by mal potom získať najmenej 24 miliárd eur.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku vydali energetické firmy v regióne dlhopisy za 45 miliárd eur. Získali aj úvery za 72 miliárd eur.
Ak bude energetickým spoločnostiam umožnené preniesť vyššie náklady na plyn na spotrebiteľov, tak analytici investičnej banky Goldman Sachs počítajú s tým, že európske domácnosti budú musieť za elektrinu a plyn platiť 470 eur mesačne. To je o 290 percent viac ako v polovici roku 2020.
Fínsko bojuje s rekordnou infláciou
15. 7. 2022
Inflácia vo Fínsku zrýchlila minulý mesiac na takmer osem percent a dosiahla najvyššiu úroveň za viac než 38 rokov. Veľkou mierou sa pod to podpísali náklady na dopravu a ceny potravín, ktorých rast dosiahol rekordnú úroveň. Informovali o tom portály RTTNews a tradingeconomics.
Spotrebiteľské ceny vo Fínsku vzrástli v júni medziročne o 7,8 percenta po májovom raste o sedem percent. Júnový rast cien predstavuje najvyššiu medziročnú infláciu v krajine od apríla 1984.
Vývoj cien výrazne ovplyvnil rast cien potravín a nealkoholických nápojov. Tie sa zvýšili o rekordných 10,9 percenta. Výrazne rástli aj náklady na bývanie 8,5 percenta, najmä však náklady na dopravu. Tie sa zvýšili o 19 percent, čo ovplyvnil najmä rast cien pohonných látok.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny vo Fínsku zvýšili v júni o 0,7 percenta. Tempo rastu sa tak v porovnaní s medzimesačným vývojom v máji prudko spomalilo, keď v máji oproti aprílu vzrástli ceny o 1,3 percenta.
V
Počas júna sa v EÚ predalo najmenej áut za 26 rokov
15. 7. 2022
Ekonomická neistota vyvolaná vojnou a prudký nárast cien, ktorý spôsobila, rovnako ako stúpajúce úrokové sadzby môžu brániť oživeniu predaja áut aj v budúcnosti.
Predaj áut v Európskej únii (EÚ) v júni aj za celý prvý polrok klesol, keďže výrobcov naďalej trápil nedostatok komponentov, ktorý obmedzoval ich produkciu. Ukázali to v piatok údaje Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). TASR správu prevzala z AFP.
Vzhľadom na nedostatok čipov, ktorý stále brzdí výrobu, sa počet nových zaregistrovaných áut v EÚ v júni znížil, už 11. mesiac v rade, a to o 15,4 percenta na 886 510 kusov. To bol najmenší počet predaných áut pre tento mesiac od roku 1996.
K poklesu prispeli všetky štyri hlavné trhy EÚ, pričom najstrmšie sa znížil odbyt vozidiel v Nemecku (-18,1 percenta), po ktorom nasledovali Taliansko (-15 percent) a Francúzsko (-14,2 percenta). Španielsko zaznamenalo miernejší pokles (-7,8 percenta).
V
Európske akcie oslabili, rastúce ceny energií umocňujú obavy z inflácie
8. 7. 2022
Najviac oslabili akcie ropných a plynárenských spoločností. Môže za to najmä štrajk nórskych zamestnancov plošín, ktorí požadujú zvýšenie miezd pre vysokú infláciu v krajine.
Kvôli obavám z recesie sa prepadol tiež kurz eura. Paneurópsky index STOXX Europe 600 má za sebou najhorší deň za viac ako dva týždne. Odpísal 2,1 percenta a obchodovanie uzavrel na 400,68 bodu.
Hlavný index DAX burzy vo Frankfurte nad Mohanom klesol o 2,91 percenta na 12.401,20 bodu.
Najviac oslabili akcie ropných a plynárenských spoločností. Zamestnanci plošín na ťažbu ropy a zemného plynu z mora začali dnes v Nórsku štrajk, ktorý by do soboty mohol znížiť ťažbu ropy v krajine o 15 percent a ťažbu plynu o štvrtinu. Vývoz plynu by sa potom mohol znížiť až o 56 percent.
V