Inflácia v Nemecku zrejme zostane vysoká ešte ďalšie dva roky
27. 12. 2022
Inflácia v Nemecku zrejme zostane vysoká ešte ďalšie dva roky, očakáva šéfka rady ekonomických expertov spolkovej vlády Monika Schnitzerová. Firmy totiž prenášajú vyššie vstupné náklady na spotrebiteľov a v niektorých prípadoch ich nafukujú. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters.
Ruský útok na Ukrajinu ešte viac podporil už predtým rastúce ceny potravín a energií a nemecká inflácia sa v novembri dostala na 11,3 percenta, čo bolo najviac od začiatku 50. rokov minulého storočia.
Nemecká centrálna banka varovala, že plánovaný strop na ceny plynu a elektriny nemusí stačiť na zníženie inflácie na jednociferné úrovne.
"Inflácia bude problémom ešte v roku 2024 a až potom možno budeme vidieť návrat na dve percentá," uviedla v Schnitzerová, šéfka takzvaných piatich mudrcov. "Inflácia zostáva vysoká z dôvodu sekundárnych vplyvov, keď firmy prenášajú svoje zvýšené náklady a niektoré ich výrazne nafukujú."
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Harmonizácia zákonníkov práce
7. 12. 2009
V rámci občianskej konzultácie občania navrhli, aby EÚ dôsledne presadzovala zmenšovanie rodových rozdielov na pracoviskách a tiež zjednotila pracovné podmienky v EÚ harmonizovaním zákonníkov práce.
Európske občianske konzultácie sú jednou zo šiestich paneurópskych iniciatív.
Cieľom týchto konzultácií je posilniť demokraciu, dialóg a debatu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Do konzultácie boli zahrnutú názory 1500 náhodne vybraných európskych občanov, ktorí sa zúčastnili národných diskusií. Poslednou z takzvaných regionálnych konferencií je Berlínska konferencia, na ktorej svoje myšlienky zdieľali experti, zástupcovia európskych inštitúcií a novozvolení europoslanci.
Svojich zástupcov na konferencii, ktorej ústrednou tematikou bola práca a podmienky v zamestnaní v dvadsaťsedemčlennej EÚ, malo sedemdesiat záujmových skupín z Nemecka, Slovinska, Českej republiky a Rakúska.
Ďalšou z tematických oblastí bola rodová rovnosť (rovnaký plat za rovnakú prácu). Delegáti poukázali na značné regionálne rozdiely. Navrhli, aby EÚ dôslednejšie presadzovala skresávanie týchto nepomerov.
Dohodnutým odporúčaním konferencie je návrh, aby Európska únia vytvorila rovnaké pracovné podmienky a pravidlá pre všetkých svojich občanov založené na harmonizovanom zákonníku práce.
Zdravotnú politiku Lisabon posilní
4. 12. 2009
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva zodpovednosť členských štátov za vlastný systém zdravotníctva potvrdzuje, rozvíja zároveň možnosti Európy podnikať kroky pri ochrane verejného zdravia.
Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia. Návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.
Ten istý článok Lisabonskej zmluvy hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali svoje zdravotné systémy. Cieľom tohto nového nástroja je zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb.
EÚ po novom zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. EÚ môže v takýchto prípadoch prijímať záväznú legislatívu. Táto legislatíva sa môže týkať napríklad štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie.
Lisabonská zmluva EÚ dovoľuje prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Aj keď nie sú právne záväzné, môžu pomôcť spolupráci pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.
Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (s výnimkou Poľska, Veľkej Británie a do budúcna aj Českej republiky). To znamená tiež právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ.
Europortál o Vyšehradskom regióne
3. 12. 2009
Sieť portálov EurActiv zo štyroch krajín (EuActiv.cz, EurActiv.hu, EurActiv.pl a EurActiv.sk) začala vydávať nový internetový portál o vývoji a politickej diskusii vo Vyšehradskom regióne - www.visegrad.info.
Tento spoločný portál je vydávaný v anglickom jazyku a jeho hlavným cieľom je zvýšiť viditeľnosť krajín V4 navonok, ako aj posilniť cezhraničnú diskusiu a výmenu názorov medzi odborníkmi, rozhodovateľmi zo štyroch krajín, ktoré okrem geografickej polohy spája napríklad história, či kultúra.
Portál obsahuje denný prehľad správ a detailné informácie o prioritných oblastiach politík z pohľadu Vyšehradského regiónu. Vývoj v regióne a pozície krajín V4 sú zasadené do širšieho kontextu európskych politík a európskej diskusie. Factsheety, články, štatistiky a databáza kontaktov relevantných inštitúcií ponúkajú komplexný prehľad vo viacerých oblastiach.
Portál je spoločným projektom štyroch stredoeurópskych portálov siete EurActiv (Innovative Region). Projekt je realizovaný s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.
Nové regulačné orgány finančného sektora
3. 12. 2009
Ministri financií EÚ rozhodli včera o vzniku troch Európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA a EIOPA) po tom, čo Británia ustúpila po dosiahnutí troch ustanovení zaručujúcich fiškálnu suverenitu.
Briti v októbri rozhovory zablokovali. Chceli vysvetlenie, ako by nové inštitúcie mohli intervenovať do rozhodnutí členských štátov. K dohode došlo až po tom, čo ministri rozhodli, že členský štát sa môže na radu obrátiť v prípade, že nesúhlasí s postupom jedného z orgánov. Rozhodnutie možno zvrátiť v prípade, že sa na jeho stranu postaví minimálne 14 členských štátov a ak ani toto nepomôže, bude sa môcť apelovať na Európsku radu.
Orgány dohľadu teraz budú čeliť Európskemu parlamentu. Niektorí europoslanci majú rovnaký názor ako Briti, čo je predzvesťou ďalšieho napätia.