Inflácia v Nemecku je na najvyššej úrovni za 70 rokov
30. 9. 2022
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku v septembri zrýchlilo na desať percent z augustovej hodnoty 7,9 percenta.
Výrazne vzrástli ceny energií a potravín, vyplýva z prvého rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. V samotnom jedenástom mesiaci ceny stúpli o 1,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie sa inflácia v septembri zvýšila na 10,9 percenta. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali harmonizovanú infláciu desať percent. Medzimesačne ceny podľa metodiky EÚ stúpli o 2,2 percenta.
Výrazný vplyv na infláciu majú naďalej ceny energií. Tie v septembri medziročne stúpli o 43,9 percenta. Ceny potravín potom stúpli o 18,7 percenta. Celkovo sa ceny za tovar zvýšili o 17,2 percenta a ceny služieb o 3,6 percenta. Konečné údaje za september zverejní Štatistický úrad 13. októbra.
Štyri popredné nemecké ekonomické inštitúty podľa svojho dnešného odhadu očakávajú, že inflácia sa v nadchádzajúcich mesiacoch ešte zvýši a v tomto roku dosiahne priemernú hodnotu 8,4 percenta. V budúcom roku ju odhadujú na 8,8 percenta.
Podľa nedávnej správy Štatistického úradu sa výrobné ceny v Nemecku v auguste medziročne zvýšili o rekordných 45,8 percenta, najmä pre prudké zdražovanie energií.
Ich rast tak zrýchlil na 37,2 percenta. Výrobná inflácia je dôležitým ukazovateľom budúceho vývoja maloobchodných cien, jej rast sa totiž často premieta do vyšších spotrebiteľských cien.
Miera inflácie v Nemecku sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko je najväčšou ekonomikou, kde sa platí jednotnou európskou menou euro. Inflácia v celej eurozóne v auguste vystúpila na rekordných 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rakúsko sa už pracovníkov z EÚ nebojí.
24. 8. 2010
Rakúsko sa už neobáva toho, že by pracovníci z nových členských krajín v budúcom roku po prechodných opatreniach ohrozili jeho pracovný trh.
Na zamestnancov z európskych nováčikov je krajina pripravená. Novinárov o tom v pondelok informoval rakúsky minister zahraničia Michael Spindelegger. Ľudia z nových členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sa zatiaľ nemôžu v Rakúsku uchádzať o prácu bez pracovného povolenia. Tieto prekážky by mali padnúť od mája 2011. Rakúsky pracovný úrad pritom vlani evidoval tisíce voľných miest pre čašníkov, kuchárov a chyžné.
V EÚ je 23 tisíc ľudí bez práce
19. 8. 2010
Podľa posledného prieskumu bolo v júli v Európskej únii 23 062 tisíc občanov bez práce. Miera nezamestnanosti tak v EÚ dosahuje 9,6%.
Nezamestnanosť v Európskej únii je však nižšia ako v krajinách eurozóny o 0,4%. V súčasnej dobe je najnižšia nezamestnanosť v Rakúsku (3,9%), Holandsku (4,4%) a Luxembursku (5,3%). Najvyššia nezamestnanosť je v Španielsku (20%), Lotyšsku (20%) a Estónsku (19%). Slovensku, so 14,1-percentnou nezamestnanosťou, patrí piata priečka. Nezamestnanosť žien v EÚ predstavuje 10,2% a mužov 9,8% .
Priemerná hektárová úroda obilnín v EÚ tento rok stúpne
19. 8. 2010
Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v tomto roku priemerná hektárová úroda obilnín spolu (pšenica, jačmeň, kukurica a ostatné obilniny) v EÚ-27 5,1 t/ha, čo je o 0,7 % viac ako minulý rok.
Tohtoročná úroda obilnín bude však o 5 % vyššia ako bol priemer za posledných päť rokov. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Celková osevná plocha obilnín v EÚ sa v roku 2010 podľa prognózy EK oproti roku 2009 pritom zníži o 3 %.
Slovensko Grécku nepožičia
12. 8. 2010
Po včerajšom hlasovaní v parlamente, poslanci SR neschválili poskytnutie finančnej pomoci zadlženému Grécku.
Na druhej strane však Národná rada SR súhlasila, aby sa krajina zapojila do tzv. záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Proti pôžičke Grécku hlasovalo 69 Z 84 poslancov a to všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Pomoc Aténam podporil iba A.Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Poslanci opozičného Smeru-SD nehlasovali. Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur.