Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Česká ekonomika vzrástla v minulom roku najprudšie za desať rokov
23. 3. 2018
Česká ekonomika vlani vzrástla najprudšie za 10 rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2017 zvýšil o 4,5 percenta, uviedol v piatok vo svojej analýze Český štatistický úrad (ČSÚ).
V 1. polroku expanziu podporovala domáca spotreba a zahraničný dopyt, v 2. polroku sa k tomu pridala aj investičná aktivita. Česká ekonomika rástla hlavne vďaka službám a spracovateľskému priemyslu. Darilo sa automobilovému priemyslu, strojárstvu, ale aj chemickému priemyslu a energetike. Spoločne s ekonomikou rástli mzdy, spotreba domácností, ale aj ceny. Tie stúpli o 2,5 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Najvýraznejšie zdraželi potraviny, ktoré k celkovému rastu prispeli 0,9 percentuálneho bodu. Výrazne vzrástli ceny bytov, v 2. polroku sa index ponukových cien zvýšil o 12,5 percenta. Prudkým tempom stúpala predovšetkým hodnota bytov v Prahe. V poslednom štvrťroku dosiahlo tempo rastu cien bývania v českom hlavnom meste 18,8 percenta.
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu
22. 3. 2018
Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu, potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Ide o podnet súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union ZP vo veci nedovolenej štátnej pomoci v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
"Budeme spolupracovať pri príprave odvolania," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Štát sa v tejto veci sústredí na argumenty procesnoprávneho charakteru. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má totiž podľa MZ "svoje konzekvencie nielen na území Slovenska, ale aj na území všetkých členských krajín EÚ". Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. "Čím de facto zrušil pôvodné rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá sa dávnejšie odmietla zaoberať podnetom, že slovenské orgány opakovane nepovolene pomohli štátnym zdravotným poisťovniam," vysvetlil nedávno manažér PR odboru Dôvery Branislav Cehlárik. Vec sa zrejme vráti späť na EK, predpokladá vedenie Dôvery s tým, že "verí, že EK svoje pôvodné stanovisko prehodnotí". Rozhodnutie súdu v Luxemburgu prišlo v čase, keď rezort zdravotníctva avizoval dofinancovanie vlastného záporného imania štátnej VšZP sumou 45 miliónov eur s dôvetkom, že poisťovňa s nimi nebude môcť narábať bez súhlasu ministerstva. Rezort po informácii Súdneho dvora EÚ deklaroval, že jeho plán je stále platný. Problém s vlastným imaním má VšZP pre vysokú stratu, do ktorej sa dostala pre nedostatočnú tvorbu technických rezerv. Plní preto ozdravný plán. Pred dofinancovaním VšZP v tomto čase varoval ministerstvo Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "A to aj vzhľadom na rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc," napísali predstavitelia inštitútu na Facebooku. Podľa INEKO by mal rezort počkať aspoň do rozhodnutia EK, ktorá bude celú vec riešiť.
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.