Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ pokračuje v boji proti plastom
21. 1. 2019
Európska chemická agentúra (ECHA) dnes v rámci boja proti znečisteniu životného prostredia navrhla zakázať zámerné pridávanie mikroplastov do produktov, ako je kozmetika, detergenty a poľnohospodárske hnojivá.
Drobné časti plastov, ktoré znečisťujú vodné cesty a oceány, stále viac vyvolávajú obavy vedcov z ich vplyvu na morské ekosystémy, napísala agentúra Reuters. O stanovisko agentúru požiadala Európska komisia (EK), návrhy ECHA sa majú stať súčasťou jej stratégie v oblasti plastov. Podľa odhadov EK sa do životného prostredia každým rokom dostane 70 až 200 tisíc ton mikroplastu. "Cieľom návrhu ECHA je znížiť tento objem o 30 tisíc ton ročne," uviedol hovorca agentúry Matti Vainio na konferencii v Helsinkách. Podpredseda EK zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen na konferencii uviedol, že zákaz EÚ by mohol stanoviť štandard pre priemyselné odvetvia po celom svete. "Európska únia je na svete prvá, kto v oblasti plastov zahájil komplexnú stratégiu, ktorá sa zameriava aj na zníženie mikroplastov," povedal Katainen.
Spojené kráľovstvo čaká iba neistota
18. 1. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová utrpela v utorok zdrvujúcu porážku. Ňou vyjednané podmienky odchodu krajiny z Európskej únie dlho čelili opozičnej kritike, zamietavý postoj dolnej snemovne v hlasovaní preto neprekvapil. Málokto však očakával taký výrazný rozdiel hlasov, dohodu podporilo 202 poslancov a až 432 ich bolo proti. Britská vláda preto už v stredu čelila ďalšiemu hlasovaniu poslancov, tentoraz o tom, či jej zákonodarcovia ešte vôbec dôverujú. Uskutočnilo sa až po uzávierke HN.
Bez ohľadu na to, či poslanci vyslovili alebo nevyslovili Mayovej nedôveru, bude sa pravdepodobne musieť rokovať znova s Bruselom. Budú sa snažiť o dosiahnutie takého kompromisu, ktorý by britskí poslanci schválili. Na zmenu však neostáva veľa času. Británia preto najskôr musí požiadať Úniu, aby dátum odchodu posunula, pričom s týmto krokom by muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členov spoločenstva. Okrem času je otázne aj to, či by Británia na prerokovanie podmienok vôbec dostala priestor. Čelní predstavitelia Európskej únie totiž už neraz zopakovali, že existujúcu dohodu považujú za jedinú možnú. Plánovaný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorým je 29. marec, je bez ohľadu na vnútropolitické spory blízko.
Mayová sa snaží doviesť rozchod s EÚ do finále
16. 1. 2019
Včerajšie hlasovanie britského parlamentu nebolo len rozhodnutím o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale tiež hlasovaním o budúcnosti britskej premiérky Theresy Mayovej. V Spojenom kráľovstve sa totiž čoraz intenzívnejšie hovorí o predčasných voľbách, a tak je celkom reálne jej sťahovanie sa z londýnskej Downing Street. Premiérsky post zastáva 2,5 roka a za ten čas sa venovala najmä čo najbezpečnejšiemu riadeniu britského vlaku na ceste von z Únie.
Po Margaret Thatcherovej len druhá žena v histórii na čele vlády Spojeného kráľovstva sa narodila v októbri 1956 v meste Eastbourne na juhu Anglicka. Mayová odštartovala svoju politickú kariéru ešte v prvej polovici 90. rokov. Jej prvé dva pokusy dostať sa do Dolnej snemovne britského parlamentu však ostali bez úspechu. Vyšlo jej to až do tretice v roku 1997, keď do nej zasadla za obvod Maidenhead. Odvtedy sa čelná predstaviteľka Konzervatívnej strany drží vo vrcholnej politike bez prestávky. Už v roku 2010 sa stala ministerkou vnútra novovzniknutej vlády Davida Camerona a do povedomia verejnosti sa dostala vďaka vyhláseniam, že obmedzí migráciu na 100-tisíc prisťahovalcov ročne, ale tiež kvôli reforme policajného zboru, tvrdému postoju proti drogám či opakovaným výzvam na odstúpenie krajiny od dohovoru o ľudských právach.
Euro pomohlo. Najmenej ho však oceňujú agropodniky
14. 1. 2019
Pre jednu skupinu firiem znamenalo prijatie eura zníženie výdavkov a väčšiu istotu. Pre druhú výdavky v hodnote niekoľkých desiatok miliónov a stratu príjmov. Všetky odvetvia a malí aj veľkí podnikatelia sa však aj po 10 rokoch zhodujú na tom, že prijatie eura bolo správnou voľbou a pomohlo im. Práve tento krok, ako aj naše členstvo v Európskej únii považuje väčšina z nich za najväčší benefit slovenského podnikateľského prostredia.
Ako však na konferencii k 10. výročiu prechodu na euro pripomenul viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, nová mena priniesla menej, než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom bola predovšetkým kríza, v dôsledku ktorej sa prepadol medzinárodný obchod, a euro malo posilniť práve náš export. No napriek tomu spoločná mena výrazne naštartovala našu ekonomiku a k HDP pridala 10 percent. Prijatie eura bolo pre podnikateľov na Slovensku jednou z priorít a podľa prezidenta Slovenskej obchodnej komory Petra Mihóka to už vtedy považovali za niečo pozitívne. Štatistiky ukazujú, že aj dva roky po tom, čo Slovensko prešlo na novú menu, 76 z opýtaných firiem povedalo, že to bolo veľmi pozitívne a že prechod prebehol hladko. Euro prinieslo firmám „stabilitu, zníženie transakčných nákladov a lepšie dlhodobé ceny“, vysvetlil.