Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Byrokratická organizácia, ktorú vytvorili na to, aby zlikvidovala pôvodnú byrokratickú organizáciu, sa bude čoskoro podobať svojej predchodkyni.