Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Únia požaduje, aby Česko vrátilo agrodotácie
13. 1. 2020
Európska komisia (EK) požaduje, aby Česká republika vrátila 1,16 miliardy korún (približne 46 miliónov eur), ktoré jej boli vyplatené v rámci agrodotácií. České úrady totiž podľa Bruselu nedostatočne kontrolovali, komu sa tieto finančné prostriedky prideľujú, informoval vo štvrtok server iROZHLAS.cz.
Česká vláda akékoľvek pochybenie popiera a požaduje, aby sa celá záležitosť riešila formou zmierovacieho konania. Sankcie voči ČR vychádzajú z výsledkov auditu, ktorý prebehol v septembri 2017. Pôvodne hrozilo, že Praha bude musieť vrátiť až 7,5 miliardy korún (297 miliónov eur) za chybné čerpanie európskych dotácií v rokoch 2015-17. Konečná, výrazne nižšia čiastka, ktorú od Česka požaduje EK, bola napokon v decembri — na základe bilaterálneho rokovania oboch strán — oficiálne vyčíslená na 1,16 miliardy českých korún. České úrady však ani s touto sumou nesúhlasia a chcú v tejto veci požiadať o nezávislé zmierovacie konanie. Ich cieľom je dosiahnuť ďalšie zníženie navrhovanej sankcie. Ak tieto snahy neuspejú, je české ministerstvo poľnohospodárstva odhodlané obrátiť sa na Európsky súdny dvor. Jadrom sporu je otázka, či dotácie smerujúce do ČR čerpali žiadatelia, ktorí sa skutočne živili poľnohospodárskou činnosťou. Podobný proces prebieha i v rámci iného auditného konania, ktoré sa týka vyplácania poľnohospodárskych dotácií pre holding Agrofert, patriaci do zvereneckého fondu českého premiéra Andreja Babiša. EK v tejto súvislosti preveruje podozrenia z možného konfliktu záujmov.
Európske štrukturálne fondy
10. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a ktorým sa dopĺňa zákon o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný ako iniciatívny návrh.
K zmene operačných programov spočívajúcej v tom, že jeden operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, existuje len všeobecná právna úprava zmeny operačného programu podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Osobitná úprava zmeny operačného programu spočívajúca v tom, že určitý operačný program sa včlení do iného existujúceho operačného programu, t. j. dôjde k zlúčeniu operačných programov, legislatíva na úrovni Slovenskej republiky, ani Európskej únie neobsahovala. Preto tento proces nemal vymedzené pravidlá pre jeho vykonávanie, vrátane následkov takéhoto zlúčenia. Na účel eliminovania právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na všetky dotknuté procesy, právne vzťahy a právne úkony s nimi súvisiace, resp. z nich vyplývajúce (napríklad vyhlasovanie výziev, konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, rozhodnutia, riešenie opravných prostriedkov, poskytovanie štátnej pomoci, výkon kontroly a auditu, zmluvy), bolo nevyhnutné tento proces legislatívne ukotviť.
Základným pravidlom, ktoré garantuje právnu istotu a riadnu vymáhateľnosť práva, je princíp univerzálnej sukcesie nástupníckeho operačného programu do vzťahov a úkonov generovaných zanikajúcim operačným programom. Rovnaký princíp platí aj pre realizáciu operačného programu, kedy nástupnícky riadiaci orgán vstupuje do všetkých práv a povinností riadiaceho orgánu zanikajúceho operačného programu.
Najviac elektromobilov na svete kúpili Nóri
7. 1. 2020
Predaj elektromobilov v Nórsku vzrástol minulý rok o viac než 30 percent, zásluhou čoho zaznamenala škandinávska krajina rekord - podiel elektrických áut sa na celkovom počte predaných vozidiel v minulom roku podieľal vyše 42 percent. Ukázali to v piatok zverejnené údaje Nórskej federácie pre cestnú dopravu.
Federácia informovala, že predaj elektromobilov vzrástol v Nórsku v roku 2019 o 30,9 percenta, pričom výrazne k tomu prispel dopyt po automobiloch od Tesly. Práve jej Model 3, ktorý sa v krajine predáva od sumy 384 900 nórskych korún (približne 39 113 eur), bol vlani najpredávanejším elektrickým autom v Nórsku. Vysoký rast predaja elektromobilov viedol k tomu, že tieto vozidlá sa na celkovom predaji áut v roku 2019 podieľali 42,4 percenta, čo predstavuje svetový rekord. Tento rok sa očakáva ďalšie zvýšenie podielu, a to až na 60 percent. V roku 2018 predstavovali elektromobily z celkového počtu predaných áut v Nórsku 31,2 percenta. Na porovnanie, v roku 2013 dosahoval ich podiel na celkovom predaji iba 5,5 percenta.
Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o tranzite plynu do Európy
2. 1. 2020
Moskva a Kyjev podpísali dnes dohodu o tranzite ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Do platnosti podľa plynárenskej spoločnosti Gazprom dohoda vstúpi ešte dnes a platiť bude päť rokov.
Platnosť súčasnej desaťročnej tranzitnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou vyprší na konci roka. Podpis dohody potvrdil na sociálnych sieťach tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho Ukrajina dostane počas nasledujúcich piatich rokov najmenej sedem miliárd dolárov. Už 20. decembra Moskva a Kyjev podpísali protokol o pokračovaní tranzitu ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Zároveň sa dohodli, že urovnajú nároky, ktoré voči sebe vzniesli v súvislosti so spormi okolo plynu. V piatok Gazprom zaplatil Ukrajine 2,9 miliardy dolárov. Kyjev sa zaviazal, že na oplátku stiahne všetky žaloby, o ktorých súdy zatiaľ nerozhodli. Na základe dohody by mala Ukrajina podľa Gazpromu v budúcom roku prepraviť do Európy 65 miliárd metrov kubických ruského plynu, zatiaľ čo teraz je to 90 miliárd ročne.