Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
V boji s koronavírusom môže pomôcť euroval
27. 3. 2020
Na hasenie požiarov spôsobených pandémiou koronavírusu si bude musieť Slovensko masívne požičať. V rovnakej situácii sú však všetky štáty eurozóny a máloktorá krajina si na tieto výdavky v dobrých časoch našetrila. Ministri financií eurozóny sa preto zhodli na využití zdrojov z trvalého eurovalu, mechanizmus podporil aj náš nový financmajster Eduard Heger.
V ich preferovanom modeli by si každý štát mohol požičať až dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. To by pre nás znamenalo takmer dve miliardy eur. „Ak z tejto spoločnej špajzy nebudeme vyberať my, budú to robiť iní,“ myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.
Ekonomická aktivita v eurozóne padla na historické minimum
25. 3. 2020
Ekonomická aktivita v eurozóne sa v marci prepadla na historické minimum. Na príčine je pandémia nového koronavírusu, ktorá sa rozšírila po celej Európe. Mnohé krajiny vyhlásili blokády a výsledkom sú zatvorené obchody, reštaurácie, úrady a zastavenie výroby vo firmách. Ukázal to v utorok prieskum spoločnosti IHS Markit.
Podľa predbežných údajov sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, po očistení od sezónnych vplyvov v marci prepadol na 31,4 bodu z 51,5 bodu vo februári. To bol najstrmší medzimesačný pokles a zároveň a najnižšia hodnota indexu od začiatku týchto prieskumov v júli 1998.
Rím už pocítil účinok peňazí z Frankfurtu
23. 3. 2020
Spomedzi európskych krajín zasiahol koronavírus najviac Taliansko, tamojšia ekonomika preto potrebuje najviac peňazí. V rámci starého kontinentu si však aj najdrahšie požičiava, dôvodom sú dlhotrvajúce hospodárske problémy krajiny.
Rím preto pozitívne pocítil najnovšie rozhodnutie ECB, ktorá sľúbila, že na trhy dodá až 750 miliárd eur. Kľúčové rímske 10-ročné dlhopisy v istej chvíli klesli až o 90 bázických bodov. Poklesli aj náklady na obsluhu dlhu v ďalších krajinách južnej Európy.
ECB zasahuje finančne proti koronavírusu
20. 3. 2020
Presne pred týždňom, na pravidelnom zasadnutí Európskej centrálnej banky prišiel balík opatrení, ktoré mali pomôcť ochromenej európskej ekonomike.
Bankári sa rozhodli, že vykúpia dlhopisy za 120 miliárd eur do konca roka. Plus ďalšie opatrenia. Nepomohlo. Trhy boli nervózne, výnosy dlhopisov štátov rástli, ekonomika sa prudko rúti do recesie. Preto sa včera večer, mimoriadne a neohlásene stretli guvernéri všetkých centrálnych bánk eurozóny opäť. A dohodli sa na malej jadrovej zbrani doteraz nevídaných rozmerov. Európska centrálna banka vykúpi dlhopisy za 750 miliárd eur ročne. Až kým neskončí pandémia koronavírusu.