Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Ak vytočíš zlé číslo, nikdy nie je obsadené.

Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.

Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.