Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
USA a Európa chcú spoločne bojovať proti daňovým rajom
20. 2. 2009
Pre spoločný postup sa dohodli mocnosti G20. Krajiny, ktoré ponúkajú nižšie alebo takmer žiadne daňové zaťaženie pre podnikateľov, bankárov a vôbec ľudí s mimoriadne vysokými príjmami, odčerpávajú z iných štátov miliardy.
Svet by preto mal prijať opatrenia voči tým, ktorí pravidlá
nerešpektujú ako ostatní. Aj keď
daňové raje nikto nepovažuje za hlavnú a rozhodujúcu príčinu finančnej krízy, za
jednu z príčin problémov určite áno. Ide o krajiny ako sú Kajmanské ostrovy,
Panenské ostrovy, Barbados, Svätý Kryštof a Nevis, ale tiež napríklad
Lichtenštajnsko či Švajčiarsko, Singapur, Seychely, Bahamy, Antigua, ostrov
Man, Svätý Vincenc a Grenadiny.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je
potrebné sprehľadniť systém, na základe
ktorého štáty, umožňujúce výhodné alebo žiadne zdanenie, fungujú. Ide najmä o
zabránenie daňovým únikom.
Niektorí adresáti hrozieb už začali dávať
najavo, že možno nastávajú zlé časy.
Napríklad premiér Barbadosu
vyzval všetky štáty a ostrovy v Karibiku, aby prijali legislatívu,
efektívne zabraňujúcu praniu špinavých peňazí.
Kritike už vychádza v ústrety aj Švajčiarsko. Najväčšia švajčiarska banka
sľúbila, že zverejní mená klientov, ktorým pomohla skryť pred daňami peniaze na
účtoch vo Švajčiarsku Lichtenštajnsku a inde.
Zrušiť daňové výhody sa rozhodol Zürich, čo zrejme povedie k odlivu mnohých
"klientov" z tzv. zlatého pobrežia. Z 26 švajčiarskych kantónov je
zatiaľ Zürich jediným, ktorý výhody pre majetných cudzincov zrušil.
Šot o voľbách do Európskeho parlamentu
19. 2. 2009
Podľa Európskej komisie by mali verejnoprávne televízie odvysielať politicky neutrálny šot, ktorý vyzýva k účasti v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
K odvysielaniu šotu bez zvyčajných komerčných poplatkov
vyzvala verejnoprávne médiá eurokomisárka pre komunikáciu. Komisárka vo svojom
liste zdôraznila, že informačná kampaň je inštitucionálne a politicky neutrálna
a jej cieľom je povzbudiť občanov, aby spravili politické rozhodnutie a išli
voliť. Vylučuje akékoľvek pokusy ovplyvniť toto rozhodnotie.
Cieľom šotu je dostať do povedomia verejnosti európske voľby a povzbudiť
voličskú účasť.
Lídri EÚ nerobia dosť v boji proti hospodárskej kríze
18. 2. 2009
Obvinili ich z toho členovia národných parlamentov. Kritika zaznela hlavne od člena francúzskeho Národného zhromaždenia, ktorý označil opatrenia proti recesii za "ťažko badateľné" a tie, ktoré sa prijímajú na národnej úrovni nie sú harmonizované. Opatrenia sú oproti tým prijatým v USA len "nesmelou odpoveďou".
Predseda Európskej komisie síce nespochybnil toto hodnotenie
ale objasňoval dôvody, pre ktoré sa
európsky plán obnovy nemôže rovnať americkému. Je 27 členských krajín, z
ktorých niektoré sú členmi eurozóny a niektoré nie. Sú krajiny, ktoré sú vo
vážnej recesii a krajiny s kladným rastom HDP.
Iné krajiny dostávajú pomoc zo záchranného plánu od EÚ. Politicky ani intelektuálne nie je ľahké
prísť s programom, ktorý pokryje 27 rôznych scenárov.
Šéf európskej exekutívy poradil poslancom, aby sa odpovedí
dožadovali u národných vlád.
Kompromisný návrh tzv. telekomunikačného balíka zatiaľ neexistuje
18. 2. 2009
Rada ministrov telekomunikácií sa na včerajšom neformálnom zasadnutí nedohodla.
Na stole sú
dve možné riešenia:
- prvé hovorí o práve
veta pre Komisiu, ktoré by sa však muselo opierať o súhlas združenia európskych
regulátorov telekomunikácií (v praxi by to znamenalo, že právo veta by Komisia
nemala ako uplatniť),
- druhé ponecháva Komisii
rovnaké miesto ako doteraz. Komisia teda bude môcť aj naďalej vynášať iba odporúčania (v
prípade, že nebude spokojná s rozhodnutím ktoréhokoľvek národného regulátora).
Ďalším sporným bodom je
prerozdelenie frekvencií rádiového spektra, ktoré sa uvoľnili ako dôsledok
digitalizácie vysielanie. Jednotná pozícia neexistuje ani v otázke, či by malo
ísť o proces regulovaný na európskej alebo národnej úrovni.
Európski ministri telekomunikácií poverili České
predsedníctvo, aby predstavilo návrh kompromisu pre vyjednávania medzi Radou a
Európskym parlamentom.
Zhoda medzi členskými krajinami vládne v tom, že nový
regulačný rámec pre prijatie telekomunikačného balíka by mal vytvoriť podmienky
pre investície do novej infraštruktúry.