Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
MMF varoval eurozónu
22. 7. 2010
Frankfurt nad Mohanom - Medzinárodný menový fond varoval eurozónu pred negatívnymi dôsledkami na ekonomický rast, ktorý môže mať v najbližších rokoch snahu znižovať vládne výdavky a dlhy.
Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnilo európske oddelenie fondu po rokovaniach s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou.
Fond varoval Európu pred ďalšími ekonomickými problémami, z ktorých eurozónu nevytiahne ani výrazný pokles eura. Slabšie krajiny eura na jar zasiahla dlhová kríza Grécka a v eurozóne v budúcnosti vraj hrozí aj úverová kríza.
Budapešť neustúpi požiadavkám MMF
21. 7. 2010
Budapešť - Maďarská vláda trvá na tom, že neustúpi požiadavkám Medzinárodného menového fondu a EÚ na nové výdavkové škrty a zrušenie plánu bankovej dane. Vyhlásil to premiér Viktor Orbán.
Podľa členov vlády sa MMF v spore o bankovú daň stavia na stranu zahraničných bánk pôsobiacich v krajine a nejde im až tak o zníženie deficitu, ktorý je teraz napokon jeden z najnižších v celej EÚ.
Orbán poslancom svojej strany Fidesz oznámil, že vláda v spore o bankovú daň neustúpi. Nehodlá zaviesť nové úsporné sociálne opatrenia, ani pred komunálnymi voľbami 3. októbra, ani po nich. Fidesz chce podporiť ekonomický rast zavedením rovnej dane.
Euroval už na jeseň využije Španielsko
19. 7. 2010
Analytici z Nadácie F. A. Hayeka tvrdia, že Euroval už na jeseň tohto roka využije Španielsko.
Podľa nich, ak aj to nebude Španielsko,je len otázkou času, kedy o vydanie dlhopisov požiada iná krajina eurozóny, ktorá má tiež problémy. Takýto prejav solidarity bude podľa analytika Andreja Beňa viesť k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu Slovenska, pričom v súčasnosti je úlohou politikov deficit znižovať. Upozornil, že prijatím tohto záväzku bude plnenie tejto úlohy výrazne sťažené.
Nezamestnanosť v Grécku v 4 mesiaci vzrástla na 11,9 percenta
16. 7. 2010
Atény -Nezamestnanosť v Grécku narástla v apríli na 11,9 %, čo medziročne znamená nárast o 2,5 %.
Tento výsledok je spôsobený úsporným programom na zníženie rozpočtového deficitu a verejného dlhu, ktorý obmedzil ekonomickú aktivitu v krajine. Grécko sa tak v nezamestnanosti zaradilo na 4. miesto v eurozóne , a to za Španielsko, Slovensko a Írsko.