Inflácia v eurozóne zostane nad cieľom ECB, má však klesať rýchlejšie ako sa čakalo
22. 8. 2023
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta.
Inflácia v eurozóne by mala klesať o niečo výraznejšie, ako sa predpokladalo. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa však mala ďalej držať nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Vyplýva to podľa agentúry DPA z výsledkov prieskumu inštitútu ZEW medzi 125 odborníkmi na finančný trh.
Experti teraz podľa prieskumu očakávajú, že priemerná inflácia v eurozóne sa v budúcom roku zníži na 3,3 percenta z tohtoročných 5,5 percenta. V roku 2025 potom počítajú s poklesom na 2,5 percenta. V máji pritom predpovedali, že priemerná inflácia tento rok dosiahne 5,8 percenta a na budúci rok bude predstavovať 3,7 percenta.
"Po tom, čo v máji po prvý raz nedošlo k nárastu inflačných očakávaní finančných expertíz a expertov, zaznamenali tieto očakávania v auguste prvý znateľný pokles," poznamenal výskumný pracovník inštitútu ZEW Frank Brückbauer.
ECB vlani v júli v reakcii na nárast inflácie začala zvyšovanie úrokových sadzieb. Predtým základnú sadzbu niekoľko rokov držala na rekordnom minime nula percent. Minulý mesiac banka zvýšila svoju základnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 percenta.
Štatistický úrad Eurostat tento týždeň potvrdil, že inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 5,3 percenta z júnových 5,5 percenta. Vlani v júli pritom inflácia dosahovala 8,9 percenta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Aerolínie musia platiť aj pri meškaniach nadväzných letov
26. 2. 2013
Zákazníci leteckých spoločností, ktorí využívajú možnosť letieť prostredníctvom jedného alebo viacerých prestupov, majú nárok na odškodné, ak sa do cieľovej destinácie dostanú s oneskorením viac ako troch hodín.
Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Cestujúci majú nárok na odškodné vo výške od 250-600 eur.
Eurozónu čaká prepad, Slovensko porastie pomalšie
25. 2. 2013
Rastúca nezamestnanosť a obavy o udržanie pracovných miest, nižšie príjmy domácností, ktoré okresávajú úsporné kroky vlády, napríklad vyššie dane a odvody.
To všetko sa tento rok prejaví na menšej chuti ľudí u nás míňať.
Aj preto Slovensku Európska komisia odhaduje, že tento rok porastie len o 1,1 percenta HDP. Odhadovaný rast je takmer o polovicu pomalší ako ten, aký Slovensku Brusel prognózoval pred troma mesiacmi.
Odhad komisie je pesimistickejší aj ako odhad ministerstva financií, ktoré ráta s tohtoročným rastom o 1,2 percenta, či NBS, ktorá verí v nárast dokonca o 1,3 percenta HDP.
Aj napriek tomu bude Slovensko patriť v eurozóne medzi tie krajiny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte bude s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou
Eurozónu možno opustí niekoľko jej členov
22. 2. 2013
Pokiaľ sa Európska centrálna banka nestane veriteľom poslednej inštancie, hrozí, že z menovej únie bude musieť odísť niekoľko jej členov.
Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi zopakoval, že bez Európskej centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie bude musieť eurozónu opustiť niekoľko jej členov. Euro je slabá mena, pretože nemá centrálnu banku, ktorá by ho podporila. ECB nemôže garantovať vládne dlhopisy a tlačiť peniaze. Pokiaľ tento stav pretrvá, môže to niektoré krajiny prinútiť k odchodu z menovej únie.
Tlak na krátenie dotácií z únie sme ustáli
18. 2. 2013
Slovensko sa po nedávnom summite EÚ stalo druhým najúspešnejším štátom, čo sa týka pridelených eurofondov na obdobie 2014 až 2020.
Na každého obyvateľa dostaneme v prepočte 344 eur ročne, čo je najviac po Estónsku. Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty. Slovensko dostane z rozpočtu viac, ako čerpá doteraz.