Inflácia v Európskej únii dosiahla nový rekord
18. 11. 2022
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii.
Miera inflácie v Európskej únii v októbri vystúpila na 11,5 percenta a už deviaty mesiac v rade prekonala predchádzajúci rekord. Oproti septembrovej hodnote sa zvýšila o šesť desatín percentuálneho bodu. Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu infláciu na Slovensku od júna 2000.
Eurostat zároveň spresnil na 10,6 percenta októbrovú hodnotu inflácie v eurozóne, ktorú v predbežnej správe pred dvoma týždňami odhadol na 10,7 percenta. V septembri inflácia v eurozóne predstavovala 9,9 percenta.
Ceny rástli výrazne rýchlejšie ako vlani v októbri, kedy sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza. Vtedy predstavovala miera inflácie v celej dvadsaťsedmičke 4,4 percenta, v 19 štátoch používajúcich spoločnú menu potom 4,1 percenta.
Najnižšiu mieru inflácie malo tento rok v októbri Francúzsko (7,1 percenta), Španielsko (7,3 percenta) a Malta (7,4 percenta). Naopak najvyššie medziročné tempo zdražovania zaznamenali Estónsko (22,5 percenta), Litva (22,1 percenta) a Maďarsko (21,9 percenta).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Východ Európy nemá ružové vyhliadky
8. 3. 2013
Európskemu hospodárstvu hrozí stratená dekáda.
Stredná a východná Európa je v zlej kondícii, vývoz slabne, situácia na pracovnom trhu je napätá, podnikatelia s investíciami otáľajú a rast po roku 2014 je neistý.
Negatívny vývoj sa začal v roku 2008 a medzitým sa oddelil od rozvinutých regiónov, ako sú napríklad Spojené štáty. Stredná a východná Európa je silne závislá na eurozóne, kde by mal v strednodobom horizonte podľa prognóz EK opäť nastať rast.
Existuje len skutočne málo podrobných analýz, prečo by mal v rokoch 2014 a 2015 automaticky prísť rast.
Východnú Európu čakajú všelijaké vyhliadky, len nie ružové.
Export klesá, pracovný trh je napätý, tuzemský dopyt stagnuje, respektíve klesá, banky menej požičiavajú a podnikatelia investujú len váhavo. Napriek tomu by však tento región od roku 2014 mohol opäť zaznamenať silnejší rast. Rast HDP by mohol byť v priemere 2,3 percenta, v roku 2015 potom okolo troch percent.
Schválenie rozpočtu EÚ Fico presadzuje
7. 3. 2013
Plán dlhodobého finančného balíka EÚ treba prijať, zhodli sa predsedovia vlád visegrádskej štvorky.
Na stretnutí premiérov Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska sa zúčastnili nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande.
Lídri poukázali na to, že pripravený rozpočet EÚ na obdobie 2014 až 2020 je náročne dosiahnutým kompromisom. Sľubujú si od neho zabezpečenie stability a rastu v únii.
Rozpočet podporila aj Merkelová. Kladne k rozpočtu sa stavia aj Fico, ktorý poukázal na to, že finančná dohoda je pre Slovensko v daných podmienkach veľmi prijateľná.
Nezamestnanosť v eurozóne vzrástla na nový rekord
1. 3. 2013
Nezamestnanosť v eurozóne vzrástla v januári na nový rekord 11,9 %, keď sa počet nezamestnaných v priebehu mesiaca zvýšil o ďalších 201.000.
Nezamestnanosť rastie postupne už od polovice roku 2011 a v tomto trende bude pokračovať aj naďalej, keďže kríza v eurozóne sa neskončila. Európska komisia predpokladá, že tento rok vzrastie miera nezamestnanosti nad 12%.
Počet nezamestnaných v 17 krajinách eurozóny dosiahol v januári takmer 19 miliónov.
Najvyššia nezamestnanosť je v Grécku a Španielsku a najnižšia nezamestnanosť je v Rakúsku, Nemecku a Luxembursku .
V januári bolo v EÚ nezamestnaných okolo 26,2 milióna ľudí.
EÚ dá 144 miliónov eur na výskum vzácnych chorôb
28. 2. 2013
EK v rámci Medzinárodného dňa vzácnych chorôb uviedla, že vyčlenila 144 miliónov eur v rámci nového financovania pre 26 projektov zameraných na skúmanie vzácnych chorôb.
Výskum by mal prispieť k zlepšeniu zdravotných podmienok pre asi 30 miliónov Európanov, ktorí trpia nejakou formou choroby, ktorá sa vyskytuje iba zriedkavo.
Projekt podporovaný EK bude zahŕňať okolo 300 účastníkov z 29 rôznych európskych aj mimoeurópskych krajín.
Spolu 26 projektov, ktoré EK bude financovať, sa zameria najmä na menej známe kardiovaskulárne, metabolické a imunologické choroby.
Cieľom EK je do roku 2020 objaviť aspoň 200 nových účinných terapií a dokázať identifikovať väčšinu zo vzácnych onemocnení.