Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.