Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdražovanie služieb separovaného zberu odpadov
22. 1. 2009
V dôsledku svetovej finančnej krízy dochádza aj k zdražovaniu služieb separovaného zberu odpadov. Klesajúce ceny druhotných surovín v čase finančnej krízy spôsobujú, že separácia a následný predaj triedeného odpadu sa stáva menej výnosným.
Odpoveďou na súčasné výkyvy je podľa Slovenského priemyselného združenia pre
obaly a životné prostredie vytvorenie systému manažmentu odpadov z obalov,
ktorý bude transparentný a udržateľný. Systém vydávania potvrdení o zbere a
recyklácii by mal pomôcť vniesť do separovaného zberu viac finančnej rovnováhy.
Znenie zákona, ktoré sa dostalo na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR však
nezlepší finančnú situáciu samospráv a bude znamenať návrat k úplnému vyvážaniu
odpadov na skládky a potlačeniu separovaného zberu odpadu.
Európske krajiny budú robiť zodpovednú štrukturálnu politiku
22. 1. 2009
Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré finančná kríza zasiahla výraznejšie ako sa čakalo, sa po jej skončení opäť vydajú na dráhu silného rastu. Aby sa podobným ekonomickým otrasom v budúcnosti vyhli, musia znížiť svoju zadĺženosť a závisloť od vývozu.
Zhodli sa na tom účastníci ekonomickej
konferencie Euromoney vo Viedni. Jedným
z krokov je okrem znižovania deficitu robenie zodpovednej štrukturálnej
politiky.
Odborníci sa zhodli, že po určitom čase stredo- a
východoeurópsky región bude pokračovať v raste. Prijatie jednotnej európskej
meny je dôvodom približovania sa k vyspelej Európe. Väčšina rakúskych
spoločností potrvrdila snahu zostať v
regióne (tehelne Winergerger, rafinéria OMV, Erste bank, ktorá vlastní
Slovenskú sporiteľňu, Vig - materská
firma poisťovne Kooperatíva).
Kroky na zmiernenie krízy
- znižovanie rozpočtového deficitu
- znižovanie závislosti od exportu
- podpora domácej spotreby
- zníženie zadĺženia krajín
- stabilizácia bánk
- zlepšenie regulácie a legislatívy
Rôzne formy rodičovskej dovolenky
21. 1. 2009
Výbor pre práva žien v Európskom parlamente zorganizoval verejné vypočutie na tému "Rodičovská dovolenka, otcovská a materská dovolenka". Reagoval tak na návrh zmeny európskej smernice upravujúcej túto oblasť.
Účastníci sa zhodli, že prípadná dlhšia materská dovolenka, ktorá by pre ženu znamenala dlhší čas mimo pracovného trhu si vyžaduje, aby sa pri dieťaťti striedali obaja rodičia. Podobne sa to deje vo Švédsku, ktoré je dávané v oblasti rovnosti pohlaví za vzor. Dokonca je tam možné, aby obaja rodičia zostali spolu s dieťaťom v prvom roku jeho života.
Implementácia záchranných plánov členských krajín EÚ
21. 1. 2009
Ministri financií na stretnutí Rady Ecofin diskutovali o opatreniach, ako zvrátiť zlé ekonomické prognózy na rok 2009. V centre pozornosti bola implementácia záchranných plánov jednotlivých členských krajín.
Svoje záchranné balíky predložilo Európskej komisii doteraz 18
krajín. Najväčší ekonomický stimul plánuje Nemecko, najdiskutovanejším bol
britský návrh na ochranu bánk proti tzv. toxickým aktívam. Krajiny sa zatiaľ
nezhodli, že britský model by mal byť vzorom pre Európu.
Európski ministri za hlavnú príčinu krízy označili krach na
finančných trhoch a predpokladajú, že očakávaný negatívny vývoj ešte stále
nedosiahol svoj vrchol.