Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Finančné inštitúcie budú pod prísnejšou európskou kontrolou
26. 2. 2009
Aj keď dozor nad medzinárodnými finančnými skupinami ostane národnou záležitosťou, vzniknú tri nové orgány, ktoré budú uplatňovať rozhodnutia aj keď domáci dohľad nebude súhlasiť.
Potrebu lepšej európskej kontroly
finančných inštitúcií, zvýraznila finančná kríza.
Dôvodom je skutočnosť, že tieto inštitúcie sú značne zapojené do medzinárodných
aktivít, no aj napriek tomu kontrolu vykonávajú národné orgány.
Podľa štatistík Komisie v Európe operuje
osemtisíc bánk, no dve tretiny ich aktív je v rukách štyridsiatich
multinárodných inštitúcií.
Exportnú skupinu, ktorej úlohou bol preskúmať novú stratégiu v regulácii finančných
inštitúcií vedie Jacques de Larosière, bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodného
menového fondu.
Práve táto expertná skupina vo svojej
správe odmietla žiadosť Európskej centrálnej banky (ECB), aby jej boli udelené
väčšie právomoci na nižšej úrovni regulácie, ktorá sa zameriava na banky a
poisťovnícke firmy. Rozhodnutie je zdôvodnené
tým, že ECB by sa mala sústrediť najmä na zaistenie menovej stability v
eurozóne.
Podľa expertov, vo výmene informácií zlyhali národné regulačné orgány. Mnohé členské
štáty aj tak stále odmietajú vytvorenie kolégií dohliadačov pre každú
medzinárodnú finančnú skupinu. Súčasný právny boj, ktorý vznikol po problémoch
multinárodnej spoločnosti Fortis, považujú okrem toho za príklad negatívneho
vplyvu zanedbania vytvorenia jasných pravidiel.
De Larosière navrhuje do roku 2012 vytvoriť tri nové európske orgány
(pre banky aj poisťovnícke skupiny), nezávislé od národných regulátorov. Budú
zohrávať úlohu mediátora medzi kontrolnými inštitúciami členských štátov. Znamená to, že v prípade, že sa regulátori
pobočiek nebudú v nejakej problematike vedieť dohodnúť s regulátormi v krajine
pôvodu firmy, vstúpia medzi nich a navrhnú riešenie.
Skupina predložila aj návrh ako predísť riziku z globálneho pohľadu na
finančný systém. V rámci Európskeho systému centrálnych bánk by mala vzniknúť inštitúcia, ktorá bude
zahŕňať každý členský štát. ECB bude predsedať orgánu s názvom Európska rada
pre systémové riziko (ESRC). ESRC nahradí Výbor bankového dohľadu.
Nový inštitút
by mal včas upozorňovať na riziko a mal by mať prístup ku všetkým
dôležitým informáciám.
Reakcia Komisie
Predseda Komisie José Manuel Barroso
správu uvítal a nazval ju dobrým základom pre ďalšie návrhy. Tie by
sa mali zverejniť budúci týždeň (4.
marca) pred summitom plánovaným na 19. a 20. marca. Do apríla chce Komisia predložiť návrhy na reguláciu hedgeových
fondov a fondov private equity.
Šéf Európskej strany socialistov Poul Nyrup
Rasmussen uvažuje, či sa nejedná o úmyselný odklad. Takto by sa Európa mohla
vyhnúť zaujatia spoločného stanoviska voči hedgeovým fondom aj fondom private
equity pred aprílovým londýnskym summitom G20.
Nový výbor pre zdravotníctvo
25. 2. 2009
Výsledkom reformy Európskeho parlamentu by mal byť aj nový výbor venovaný výlučne otázkam zdravia a ochrany spotrebiteľa.
Zmeny by mali platiť v novom volebnom období a mali by priniesť väčšiu
efektivitu do oblastí ako je zdravotníctvo, energetika a životné prostredie.
Podnetom k reforme bola údajne nespokojnosť s výkonom Výboru
pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, najmä v jeho kapacite
venovať sa ochrane spotrebiteľa. Uvažuje sa aj o možnosti rozpustiť tento
výbor.
Nový výbor by sa mal zaoberať tiež komplexnou otázkou farmaceutického balíčka, vrátane smernice
o informovaní pacientov a falšovaní liekov.
Znárodňovanie bánk má podporu v USA aj EÚ
25. 2. 2009
Podpora úplného znárodnenia slabých bánk a poisťovacích firiem v USA rastie. Podnet na to, aby vlády mohli prebrať kontrolu nad bankami v snahe zabrániť kolapsu kľúčových finančných inštitúcií má dnes dať aj Európska komisia. Avšak len v prípade, keď nebude iná možnosť.
Brusel dal možnosť
znárodnenia bánk na zváženie v tých prípadoch, keď je ich reštrukturalizácia
nemožná. Ide o veľkú zmenu v postoji predsedu Komisie José Manuela Barrosu a
jeho tímu. Doteraz vystupovali ako neoblomní zástancovia
slobodnej trhovej ekonomiky.
Komisia však prízvukuje, že znárodnenie považuje za poslednú možnosť. Bolo
vytvorených niekoľko požiadaviek,
ktoré musí spĺňať banka vhodná pre štátnu pomoc. Od zachránených bánk sa v
budúcnosti môže vyžadovať striktná kontrola dividend a odmeňovania manažérov a
tiež zmenšenie podnikateľských jednotiek.
Jednotný európsky vzdušný priestor
24. 2. 2009
Napriek nejednotným názorom pristúpi Európsky parlament a Rada k prvej rozprave o Jednotnom európskom vzdušnom priestore (Single European Sky).
Rýchlu
implementáciu horlivo očakáva nielen letecký sektor, ale aj spoločný výskumný
projekt SESAR. V súčasnosti je vzdušný priestor Európskej únie rozdelený do 27
rôznych schém pod kontrolou národných vlád. Aerolinky fragmentácia núti
kľučkovať v týchto vzdušných systémoch, pretože každý obsluhuje rôzna vzdušná
navigácia s inými pravidlami a požiadavkami. To spôsobuje, že lety trvajú dlhšie, do ovzdušia uniká viac emisií a
zvyšujú sa náklady.
Spoločné stanovisko
predstaviteľov projektu SESAR a Eurocontrol o tom, čo robiť vzniklo už minulý
rok, no zatiaľ nie je jasné ako ho uskutočniť v praxi. K dohode by
zainteresované strany mohli dospieť do konca apríla a s technickou realizáciou
by mohli začať v máji.