Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ chce prijať opatrenia proti daňovým rajom
4. 3. 2009
Všetky finančné inštitúcie by mali byť predmetom určitého stupňa regulácie a dohľadu. Nikto nemôže byť mimo systému a fungovať pod rúškom tajomstva.
Preto EÚ naznačila, že môže prijať opatrenia vrátane
sankcií voči daňovým rajom, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti a odmietajú
sa podieľať na výmene informácií o praní špinavých peňazí či o daňových
únikoch.
Európska komisia na základe správy expertov požaduje vytvoriť dozorný
systém, ktorý by zabezpečil oveľa silnejší dohľad na európskej úrovni. Pritom by sa však mala uchovať jasná úloha
národných dozorných orgánov.
EÚ má stratégiu, ako zachrániť insolventné členské štáty eurozóny
4. 3. 2009
Komisár pre menové záležitosti Joaquin Almunia tvrdí, že využitie európskych dlhopisov na získanie finančných prostriedkov pre členské štáty je možné a prijateľné, no nereálne z krátkodobého horizontu. Podrobnosti tejto stratégie sú zatiaľ dôverné.
Komisár v minulosti zdôrazňoval, že pravidlá
EÚ hovoria, že jeden štát by
nemal trpieť pre insolventnosť druhého štátu. Včera však zmenil svoj názor pod
vplyvom nemeckého ministra hospodárska Peera Steinbrücka, ktorý v posledných
týždňoch na medzinárodných fórach zdôrazňoval, že Berlín je pripravený
zasiahnuť v prípade potreby zachrániť krachujúceho člena eurozóny.
Almunia vyhlásil, že ak sa niektorá z krajín menovej únie ocitne v kríze,
existuje pre ňu riešenie.
Európska kríza má viac politický ako hospodársky rozmer
3. 3. 2009
V komentároch o víkendovom summite EÚ sa európske denníky zamerali na evidentný rozdiel v prístupe k západným a východným členským krajinám Európskej únie. Stredoeurópske členské štáty prestáva pôvodné jadro vnímať ako monolitný "východný" blok.
Francúzsky denník Le Figaro si myslí, že nemožno porovnávať veľmi zlú situáciu
Maďarska so situáciou v ďalších štátoch. Rozdelenie na novú a starú Európu nemá
zmysel, pretože medzi novými členmi únie sú veľké rozdiely v dopadoch krízy.
Podľa talianskeho denníka La Stampa summit v
Bruseli rozdelenie Európy na dve časti zviditeľnil. Európska kríza nemá len
hospodársky, ale aj politický rozmer. Ten politický dokonca prevažuje.
Flexibilnú pozíciu sa snaží zaujať Nemecko so
svojou dvojakou dušou, napoly západnou a napoly východnou. Táto pozícia by mala
byť sprostredkovateľom medzi oboma proti sebe stojacimi frontami.
Menej byrokracie pre mikropodniky
2. 3. 2009
Európska komisia podporila návrh, aby boli mikropodniky vyňaté spod niektorých účtovných pravidiel EÚ.
Podnikom by sa tým
uľahčilo administratívne bremeno a každý mikropodnik môže ušetriť až 1 200 €
ročne. Záchranný plán únie vyzval členské štáty, aby mikropodnikom zrušili
povinnosť pripravovať ročné zúčtovanie. Tento krok by mal mikropodniky odbremeniť v časoch ekonomickej
neistoty. Či ho budú implementovať, závisí na členských štátoch.
Ako mikropodnik je definovaná firma, ktorá
spĺňa aspoň dve z troch kritérií:
- celková účtovná súvaha nepresiahla 500 000 €
- čistý obrat nepresiahol 1 000 000 €
- firma nemá viac ako 10 zamestnancov.