Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.